Radošovce boli oslobodené v noci z 9. na 10. apríla 1945.
371. zdravotnícko-sanitárny prápor 227. streleckej divízie
Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru po prechode frontu zostali v obci pochovaní štyria vojaci Červenej armády. Patrili do zostavy 227. streleckej divízie, ktorej velil plukovník Georgij Nikolajevič Prjeobraženskij (*1897, Георгий Николаевич Преображенский). Boli z rôznych častí divízie, zomreli medzi 10. a 12. aprílom v poľnej divíznej ošetrovni (371. zdravotnícko-sanitárny prápor) na následky zranení, ktoré si priniesli z bojovej línie na západ od obce. Pochovali ich v spoločnej hrobovej jame na východnom okraji Radošoviec. Začiatkom februára 1946 ich telá exhumovali a preniesli na Slavín.
- Leontij Ivanovič Gucu (Леонтий Иванович Гуцу) sa narodil v roku 1920 v Moldavsku pri obci Vertjužany (Сорокская обл., Вертюжанский р-н; rum.-mold. Soroca, Vertiujeni). V Červenej armáde bol od 8. apríla 1944, povolal ho komisariát vo Vertjužany (Вертюжанский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec (guľometčík) v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Ako kontaktná osoba bola vo výkaze ľudských strát jednotky uvedená manželka Jekaterina Ivanovna Kondrašnu z obce Košernica pri Vertjužany (rum.-mold. Coșernița). Zomrel 12. apríla 1945 v divíznej poľnej ošetrovni v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho v Radošovciach.
Dňa 19. mája 1945 bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 12. apríla pri prekročení rieky Morava. - Vladimir Aleksandrovič Ržitkovskij (Владимир Александрович Ржитковский) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Jakutsk (г. Якутск). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát mesta Ruzajevka v Mordovskej republike (Рузаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Aleksejevnu (priezvisko mala zapísané ako Ožipovská ?) z obce Kommunarka č. d. 4 pri Moskve (пос. Коммунарка). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako šofér v 1358. protilietadlovom delostreleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v divíznej poľnej ošetrovni v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore na následky zranenia z 10. apríla, podľa divízneho výkazu na následky nemoci. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe.
V zozname vojakov Slavína je na pamyat-naroda.ru ku Radošovciam duplicitne priradený vojak s podobným (asi zle zapísaným) menom Vladimir Aleksandrovič Ožipkovskij (Ожипковский). Pravdepodobne však ide o jednu osobu. - Vasilij Nikolajevič Semiščenko (Василий Николаевич Семищенко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Jachny pri obci Velikopoloveckoje (Украинская ССР, Киевская обл., Велико-Половецкий р-н, с. Яхны; ukr. Великополовецьке, Яхни). Do Červenej armády ho povolal v marci 1944 komisariát obce Velikopoloveckoje (Велико-Половецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevgeniju Vasiľjevnu Semiščenko z obce Jachny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 v divíznej poľnej ošetrovni v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore na následky zranenia z 12. apríla. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe.
Dňa 19. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojové činy z 2. a 3. apríla 1945 pri prekročení rieky Nitra a v Horných Chlebanoch a 27. mája ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania to bolo za bojový čin z 18. apríla 1945 pri moravskej obci Milotice. Ak považujeme údaje z nemocničného a divízneho výkazu strát za správne, tak toto vyznamenanie mu bolo priznané omylom. - Aleksandr Ivanovič Šutenko (Александр Павлович Шутенко; niekde Ivanovič, Иванович) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Guľkeviči (Краснодарский край, Гулькевичский р-н). Do Červenej armády ho povolal v januári 1943 komisariát v Guľkeviči (Гулькевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Adrejevnu Šutenko z obce Otrado-Kubanskoje pri Guľkeviči (с. Отрадо-Кубанское). Bol v zostave 44. streleckej divízie a od počiatku roka 1944 už v zostave 227. streleckej divízie, kde mu ako telefonistovi 1456. samostatnej spojovacej roty 22. februára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako telefonista v 604. samostatnom spojovacom prápore 227. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v divíznej poľnej ošetrovni v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe. Dňa 15. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin zo 6. marca 1945 pri Banskej Štiavnici.
Vojak bol častejšie zapísaný s otcovským menom Pavlovič (Павлович), ojedinelý zápis v tvare Ivanovič (Иванович) je pravdepodobne mylný.
Zoznam
Leontij Ivanovič Gucu (Леонтий Иванович Гуцу)
Vladimir Aleksandrovič Ožipkovskij (Владимир Александрович Ожипковский), pozri Ržitkovskij
Vladimir Aleksandrovič Ržitkovskij (Владимир Александрович Ржитковский, niekde Ožipkovskij, Ожипковский)
Vasilij Nikolajevič Semiščenko (Василий Николаевич Семищенко)
Aleksandr Ivanovič Šutenko (Александр Павлович Шутенко; niekde Ivanovič, Иванович)
