Sovietski vojaci pochovaní v Brodskom

Zoznam vojakov, ktorých Červená armáda pochovala v obci Brodské, bol spracovaný podľa archívnych dokumentov zverejnených na portáli pamyat-naroda.ru. Referenčným materiálom pre jeho zostavenie bol zoznam Slavína vygenerovaný na portáli pamyat-naroda.ru. Po revízii chybných a sporných zápisov je počet vojakov pochovaných v Brodskom 116 až 119. V Brodskom bol pravdepodobne pochovaný aj veliteľ 34. gardového jazdeckého pluku 9. gardovej jazdeckej divízie major Ivanov, ktorý padol v Lanžhote.
243. strelecká divízia, ktorej veliteľom bol plukovník Nikolaj Nikolajevič Parfenťjev (*1906, Николай Николаевич Парфентьев), postupovala obcami Lakšárska Nová Ves, Studienka, Závod na Kúty. Podľa divízneho bojového denníka časť jednotiek nepriateľa s ťažkou technikou pri Kútoch nestihla prejsť na západný breh Moravy pred príchodom ČA. Most na rieke ostreľovala jednotka 775. delostreleckého pluku húfnic 243. streleckej divízie a podarilo sa jej ho zničiť aj bez veľkého úsilia, pretože bol už Nemcami podmínovaný. Na postupe divízie k Brodskému tak nepriateľ kládol silný odpor vďaka podpore tankov a obrnených transportérov. Techniku však nakoniec jeho vojaci pri rieke museli opustiť, aby mohli preplávať Moravu. Divízia tak získala 18 ks prevažne plne funkčnej ťažkej bojovej techniky nepriateľa. Brodské sa v denníku spomína len okrajovo, jednotky divízie o obec pravdepodobne nebojovali, aj keď v nej pochovali desiatky mŕtvych. Nemci zaujali obranné pozície na západnom brehu Moravy a pri Lanžhote a v priebehu 8. až do 12. apríla 1945 sa im ich darilo udržiavať.
13. gardová jazdecká divízia pod velením generál-majora Grigorija Antonoviča Belousova (*1896, Григорий Антонович Белоусов) postupovala na Brodské od Šaštína a Stráží. Podľa divízneho bojového denníka bolo úlohou jej 48. a 50. gardového jazdeckého pluku obsadiť Brodské, zakiaľ 46. gardový jazdecký pluk zostával v zálohe v obci Čáry. Odtiaľ sa neskôr sa presunul do Adamova, kde kryl chrbát plukom útočiacim na Brodské. Po 10 minútovej delostreleckej príprave zaútočili dva pluky na Brodské 7. apríla o 7.00 hod. Ale ešte ani o 16.00 hod. sa im nedarilo postúpiť hlbšie do intravilánu obce a pod paľbou protivníka zostávali v okopoch na jej okrajoch. Obec oslobodili o 21.00 hod. a od jednotlivcov nepriateľa ju dočisťovali až do ranných hodín. Od rána 8. apríla postupovali v smere železničnej trate k železničnému mostu na rieke Morava. Na trati nepriateľ nastražil prekážky, terén bol blatistý, techniku prepraviť bol problém. Samotný most bol vyhodený do povetria v skoršej dobe. Povedľa neho vybudovali ženijné čaty pontónový most, ale červenoarmejci pod paľbou nepriateľa pokus o prekročenie rieky na tomto mieste nakoniec vzdali. Medzitým 46. pluk spolu s inými jednotkami ČA prekonal rieku pri cestnom moste v odpoludňajších hodinách.

Gard. major Pjotr Ignaťjevič Ivanov

• Pjotr Ignaťjevič Ivanov (Петр Игнатьевич Иванов) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Baškirskej republike v meste Ufa (Башкирская АССР, г. Уфа). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Moskve (Московский ГВК); ale asi len formálne, pretože sa prihlásil dobrovoľne. Podľa viacerých materiálov sa v minulosti do Červenej armády dostal už v roku 1918. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Petrovnu Ivanovovú z Moskvy, ul. Siritnyj pereulok 16 (Москва, Сиритный переулок, 16). Naposledy slúžil v hodnosti majora ako veliteľ 34. gardového jazdeckého pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
  Vyhláškou z 15. mája 1946 mu priznali posmrtne titul Hrdina Sovietskeho zväzu. V dekréte vyznamenania (Rad Lenina) sa spomína boj jeho jednotky o prechod rieky Nitra, obsadenie obce Bánovská Kesa (dnešným názvom Bánov) pri Nových Zámkoch a boj o moravský Lanžhot. Pri útoku na Lanžhot 9. apríla 1945 major Ivanov padol na okraji obce.
  Majora Ivanova pochovali na Slovensku, pretože jeho meno sa spomína už v starších zoznamoch Slavína (vrátane Jaroslav Klič: Slavín - pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 26, 77). V divíznom výkaze strát je miesto jeho hrobu zapísané rukou, dá sa prečítať ako stred obce Brodnecy (центр с. Броднецы), v podstate je isté, že je to skomolený názov obce Brodské. Na pamyat-naroda.ru ho pochybňuje len iný nepriamy dokument (excerpt nezverejneného dokumentu), podľa ktorého majora Ivanova pochovali pri kostole v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.

912. strelecký pluk 243. streleckej divízie

Veliteľom 912. streleckého pluku 243. streleckej divízie bol podplukovník Ivan Ivanovič Logvinov (*1906, Иван Иванович Логвинов). Pluk pochoval v Brodskom 25 vojakov, z toho boli 4 dôstojníci. V nižšie uvedenom zozname pluku je navyše vojak Pekšev, ktorý však vojnu prežil a 10 vojakov pochovaných v moravskej obci Kostice, ktorých systém portálu pamyat-naroda,ru chybne zaradil do zoznamu Slavína ako prepochovaných z Brodského.
912. strelecký pluk pochoval v obci 4 dôstojníkov na dvoch miestach, výkaz strát a poľná mapka však miesta ich hrobu uvádza rozdielne.

• Pjotr Petrovič Urjadov (Петр Петрович Урядов) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Petrovsk (Саратовская обл., г. Петровск). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát Petrovska (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Urjadovovú z Petrovska, ul. Čapajeva 76. V roku 1942 absolvoval Charkovské jazdecké pohraničné učilište. Bol v zostave 188. streleckého pluku 106. streleckej divízie. Od 19. júla 1943 ho povýšili do hodnosti nadporučíka a preradili do protidezertérskej jednotky 204. zagraditeľnyj otrjad 70. armády. Súbežne slúžil v oboch jednotkách. 28. augusta 1943 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa výkazu v centre obce, podľa poľnej mapky hrobu na obecnom cintoríne.
  Posmrtne 18. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa odôvodnenia v dekréte vyznamenania padol (utrpel strelné zranenia) 7. apríla v čele čaty pri útoku na obec Brodské.
• Leonid Vasiľjevič Salin (Леонид Васильевич Салин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Vesjoloje pri meste Adler, dnes oboje súčasťou mesta Soči (Краснодарский край, Адлерский р-н, с. Веселое). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Adlera (Адлерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Praskovju Grigorjevnu Salinovú z Vesjolého. V hodnosti podporučíka vo funkcii veliteľa mínometnej roty 10. gardovej streleckej brigády zostal nezvestným pri meste Terskaja v Severnom Osetsku 6. septembra 1942. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 23. mája 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa výkazu spoločnom hrobe na (obecnom ?) cintoríne, podľa poľnej mapky hrobu spolu s poručíkmi Gordejevom a Mospanovom západne od kostola.
  Posmrtne 24. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa odôvodnenia v dekréte vyznamenania padol 10. apríla v boji o rozšírenie nástupného priestoru na pravom brehu Moravy pri Brodskom.
• Anatolij Ivanovič Gordejev (Анатолий Иванович Гордеев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Nerševo pri meste Vača (Горьковская обл., Вачский р-н, с. Нершево). V Červenej armáde bol od 24. augusta 1942, povolal ho komisariát vo Vači (Вачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Vladimira Ivanoviča Gordejeva z Nerševa. Do hodnosti podporučíka ho povýšili 20. februára 1944, do hodnosti poručíka 8. júla 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako komsomolský funkcionár v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 10. marca 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2, stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa výkazu spoločnom hrobe na (obecnom ?) cintoríne, podľa poľnej mapky hrobu spolu s poručíkmi Galinom a Mospanovom západne od kostola.
• Michail Jefimovič Mospanov (Михаил Ефимович Моспанов, niekde Jefremovič, Ефремович) sa narodil v roku 1921 v Bielorusku v dedine Tesnovoje pri meste Rogačov (Белорусская ССР, Гомельская обл., Рогачевский р-н, д. Тесновое; biel. Рагачоў, Цеснавое). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Rogačove (Рогачевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Adamovnu Mospanovovú z Tesnového (v jednom dokumente bolo otcovské meno matky zaznamenané ako Andrejevna). Hodnosť podporučíka mu udelili 24. apríla 1943, hodnosť poručíka 6. novembra 1943 (?). V roku 1943 slúžil v 933. a 936. streleckých plukoch 254. streleckej divízie. V 933. streleckom pluku ho vo funkcii veliteľa čaty 31. októbra 1943 vyznamenali Radom Červenej zástavy. V hodnosti podporučíka (?) čaty protitankových zbraní v 230. armádnom záložnom streleckom pluku ho 21. júna 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty protitankových zbraní v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa výkazu spoločnom hrobe na (obecnom ?) cintoríne, podľa poľnej mapky hrobu spou s poručíkmi Galinom a Gordejevom západne od kostola.

Podľa zápisu na poľnej mapke boli v Brodskom pochovaní v spoločnom hrobe 1 dôstojník 2 seržanti a 6 ďalších radových vojakov 912. streleckého pluku. Miesto hrobu, ani mená nebolo z mapky možné určiť. Ak by sme sem mohli priradiť vyššie zaznamenaného nadporučíka Urjadova, počet by korešpondoval s výkazom strát (so započítaním vojaka Pekševa).

• Grigorij Karpovič Berezovoj (Григорий Карпович Березовой) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Dacki pri meste Korsuň-Ševčenkovskij (Украинская ССР, Киевская обл., Корсунский р-н - Корсунь-Шевченковский, с. Дацки; ukr. Корсунь-Шевченківський, Дацьки). Do Červenej armády ho povolal 19. februára 1944 komisariát v Korsuni-Ševčenkovskom. Už 11. apríla 1944 padol do zajatia a do ČA ho opätovne povolal 24. septembra 1944 poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafju Aleksandrovnu Berezovú z obce Dacki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Michail Fjodorovič Malikov (Михаил Федорович Маликов) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Blagodatnoje medzi mestami Pervomajsk a Arbuzinka (Украинская ССР, Одесская обл., Благодатновский р-н). Do Červenej armády ho 24. septembra 1944 povolal poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Makarovnu Malikovovú z Blagodatného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1944 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Moisej Jevsejevič Nedogoga (Моисей Евсеевич Недогода) sa narodil v roku 1895 na Ukrajine pri meste Zlatopoľ, dnešnej súčasti mesta Novomirgorod (Украинская ССР, Кировоградская обл., Златопольский р-н - Новомиргород; ukr. Златопіль - Новомиргород). Do Červenej armády ho 2. februára 1944 povolal komisariát v Zlatopoli (Златопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Glafiru Stepanovnu Nedogoda z obce Vasilevka pri Zlatopoli (Златопольский р-н, с. Василевка; ukr. Василівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1944 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Ivanovič Pekšev (Василий Иванович Пекшев) sa narodil v roku 1903 v Rusku v obci Lugo-Širokoje v býv. Prolejskom okrese, ktorého centrom bola obec Lugovaja Prolejka. Obec Lugo-Širokoje bola začiatkom 60-tych rokov min. storočia zatopená vodami Volgogradskej priehrady (Сталинградская обл., Пролейский р-н - Луговая Пролейка, с. Луго-Широкое). Do Červenej armády ho 4. augusta / septembra 1941 povolal komisariát Lugovej Prolejky (Пролейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedoru Timofejevnu Peškovovú z Lugo-Širokého. Dňa 29. októbra 1941 ho vyradili zo stavu 167. streleckého pluku, pretože padol do zajatia v ktorom strávil 2 roky a 3 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Brodskom.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil. Podľa nepriamych dokumentov bol v povojnovom čase roku 1945 hospitalizovaný vo vojenských nemocniciach a v roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Jakov Pavlovič Semenov (Яков Павлович Семенов) sa narodil v roku 1898 v Kazachstane v meste Balchaš (Казахская ССР, Карагандинская обл., г. Балхаш). Do Červenej armády ho 24. septembra 1944 povolal komisariát Balchaša (Балхашский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Ivanovnu Semenovovú z obce 1. Kounrad pri Balchaši, pravdepodobne možno stotožniť 1. Kounrad s obcou Kounradskij, dnešným názvom Konyrat (Балхашский р-н, 1-ой Коунрад - Конырат). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Sergej Kuzmič Tjagmij (Сергей Кузьмич Тягмий, niekde Tjagnij, Тягний) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v meste Nikolajev (Украинская ССР, Николаевская обл., г. Николаев). Do Červenej armády ho 28. marca 1944 povolal poľný vojenský komisariát Nikolajevskej oblasti. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Tjagmij z Nikolajeva, ul. Petrova 8. Je možné, že vojak bol jedným z komisariátov v azerbajdžanskom Baku (Сталинский РВК, г. Баку) povolaný do Čiernomorskej flotily ČA už v auguste 1941. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V tejto jednotke mu 20. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Pochovali ho v Brodskom.
• Agell Jusufov (Агелл Юсуфов, niekde Ačil, Ачил) sa narodil v roku 1905 v Uzbekistane v meste Buka pri meste Pskent (Узбекская ССР, Ташкентская обл., Пскентский р-н, с. Бука). Do Červenej armády ho 17. novembra 1941 povolal komisariát Pskentu (Пскентский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Salabad Jusufovovú z Buky prípadne z obce zapísanej ako Bursa pri Pskente (Пскентский р-н, с. Бука altern. с. Бурса). V roku 1942 padol do zajatia a do ČA ho opätovne 24. septembra 1944 povolal poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Trofimovič Pazjuk (Василий Трофимович Пазюк) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Levkovce pri býv. okresnom meste Špikov (Украинская ССР, Винницкая обл., Шпиковский р-н, с. Левковцы; ukr. Шпиків, Левківці). Do Červenej armády ho 28. októbra 1944 povolal poľný vojenský komisariát 243. streleckej divízie na území Rumunska, kam ho 9. marca 1944 násilím zavliekli ako civila. Ako kontaktné osoby uviedol matku Charitinu Mironovnu Pazjuk a otca Trofima Semjonoviča Pazjuka, oboch z Levkoviec. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

Mená 14 vojakov z 912. streleckého pluku boli v zozname inej poľnej mapky.

• Pjotr Jakovlevič Pustovoj (Петр Яковлевич Пустовой) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Nikopoľ (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Никопольский р-н; ukr. Нікополь). Do Červenej armády ho 12. februára 1944 povolal komisariát Nikopoľa (Никопольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Nazarovnu Pustovú z obce zapísanej ako Leninka pri Nikopoli (Пустовая, Никопольский р-н, с. Ленинка). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako odstrelovač v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Posmrtne 25. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V odôvodnení vyznamenania zapísali, že padol v boji muža proti mužovi pri moravskej obci Kostice.
• Pjotr Vasiľjevič Stankevič (Петр Васильевич Станкевич) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v meste Ľvov (Украинская ССР, Львовская обл., г. Львов). Do Červenej armády ho 16. novembra 1944 povolal komisariát Ľvova (Львовский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Stankevič z Ľvova, ul. Rizneckaja 7 (г. Львов, ул. Ризнецкая 7). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Fir Semjonovič Jelochov (Фирь Семенович Елохов, niekde Firs, Фирс) sa narodil v roku 1906 na v Rusku pri meste Vereščagino (Молотовская обл., Верещагинский р-н). Do Červenej armády ho 20. mája 1941 povolal komisariát Vereščagina (Верещагинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Ivanovnu Jelachovovú zo Sergejevského seľsovetu pri Vereščagine (Верещагинский р-н, Сергеевский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Erdzard Simonovič Kagadze (Эрдзард Симонович Кагадзе) sa narodil v roku 1912 v Gruzínsku pri meste Bagdati (Грузинская ССР, Багдатский р-н). Do Červenej armády ho 24. septembra 1944 povolal poľný vojenský komisariát na území Rumunska, pravdepodobne bol v zajatí a v ČA bol aj v predošlom čase. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Eľpatu Zusimovnu Kagadze z obce Didvela pri Bagdati (Багдатский р-н, с. Дидвела). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Teodor Semjonovič Palajda (Теодор Семенович Палайда) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri meste Ľvov (Украинская ССР, Львовская обл., Львовский р-н). Do Červenej armády ho 14. novembra 1944 povolal komisariát Ľvova (Львовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stepanidu Anufrejnu Palajda z obce Zaškov pri Ľvove (Львовский р-н, с. Зашков; ukr. Львів, Зашків). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Aleksejevič Kobik (Василий Алексеевич Кобик) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho 14. novembra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Grigorjevnu Kobik z obce Volčja Gora pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Волчья Гора; ukr. Краковець, Вовча Гора). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Pjotr Pavlovič Temnosogatyj (Петр Павлович Темносогатый) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Ivanica v Černigovskej oblasti (Украинская ССР, Черниговская обл., Иваницкий р-н). Do Červenej armády ho 1. decembra 1944 povolal komisariát mesta Priluki (Прилукский РВК; ukr. Прилуки). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Anastasiju Pavlovnu Temnosogatú z Ivanice (Темносогатая, Иваницкий р-н, с. Иваница; ukr. Іваниця). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Stepan Andrejevič Rudakov (Степан Андреевич Рудаков) sa narodil v roku 1911 v Rusku v obci Sofinka pri meste Anna (Воронежская обл., Аннинский р-н, с. Софинка). Do Červenej armády ho 9. januára 1942 povolal komisariát v Anne (Аннинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Rudakovovú zo Sofinky. Dňa 20. mája 1942 ho vyradili zo stavu z dôvodu nezvestnosti alebo zajatia. Do ČA ho opätovne povolal 24. septembra 1944 poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Podľa zajateckej evidencie sa narodil v roku 1910, padol v stave 478. pešieho pluku do zajatia 13. mája 1942 na Kerčskom poloostrove pri obci Ak-Monaj, dnešným názvom Kamenskoje a jeho rodičia Andrej a Jelena žili v Baku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Ivanovič Bekečan (Иван Иванович Бекечан) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri meste Janov, dnešným názvom Ivano-Frankovo (Украинская ССР, Львовская обл., Яновский р-н; ukr. Івано-Франкове). Do Červenej armády ho 9. októbra 1944 povolal komisariát mesta Ľvov (Львовский РВК; ukr. Львів). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafju Maksimovnu Bekečan z obce zapísanej ako Veščenka pri Janove (Яновский р-н, с. Вещенка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Boris Pavlovič Bojčenko (Борис Павлович Бойченко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Blagojevo, dnešným názvom Boľšoj Bujalyk (Одесская обл., Благоевский р-н - Благоево - Большой Буялык). Do Červenej armády ho 4. marca 1944 povolal jeden z komisariátov Odesy (Кагановичский РВК altern. Коминтерновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aksiňju Kuzminičnu Bojčenko z obce Šamanovka pri Boľšom Bujalyku (Благоевский р-н, с. Шамановка; ukr. Великий Буялик, Шаманівка). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta guľometnej roty v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 10. decembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 13. mája 1945 Radom slávy 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Michail Aleksandrovič Mudrenko (Михаил Александрович Мудренко, niekde Aleksejevič, Алексеевич) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine pri meste Novoarchangeľsk (Украинская ССР, Кировоградская обл., Ново-Архангельский р-н). V Červenej armáde bol od 17. novembra 1944, povolal ho komisariát mesta Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agripinu Jevtichejevnu Mudrenko z obce Kaľnibolota pri Novoarchangeľsku (Ново-Архангельский р-н, с. Кальниболота; ukr. Новоархангельськ, Кальниболота). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha guľometu v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 14. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pravdepodobne chybne pod otcovským menom Aleksejevič.
• Semjon Vasiľjevič Tarelkin (Семен Васильевич Тарелкин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Topilin pri meste Semikarakorsk (Ростовская обл., Семикаракорский р-н, х. Топилин). Do Červenej armády ho 16. októbra 1941 povolal komisariát obce Boľšaja Martynovka (Мартыновский РВК – сл. Большая Мартыновка). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marju Petrovnu Tarelkinovú z Topilina. Utrpel ľahké zranenie v apríli a v novembri 1942 a ťažké v júni 1944. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 20. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Abdulachman Džulejev (Абдулахман Джулеев) sa narodil v roku 1920 v Uzbekistane pri meste Rostovcevo, neskorším názvom Krasnogvardejsk, dnešným Bulungur (Узбекская ССР, Самаркандская обл., Булунгурский р-н - Ростовцево – Красногвардейск - Булунгур). Do Červenej armády ho v novembri 1944 povolal komisariát Bulungurského okresu (Булунгурский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ašar Džulejevovú z kolchozu Molotova v Bulungurskom okrese. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Aleksandr Vasiľjevič Vavrenjuk (Александр Васильевич Вавренюк) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri meste Gorochov (Украинская ССР, Волынская обл., Гороховский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Gorochove (Гороховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Nikiforoviča Vavrenjuka z obce Cegov pri Gorochove (Гороховский р-н, с. Цегов; ukr. Горохів, Цегів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

Systém pamyat-naroda.ru zaregistroval nedopatrením vo svojom zozname Slavína ako prepochovaných z Brodského 10 vojakov pochovaných v moravskej obci Kostice. Kostice boli ako miesto hrobu vo výkaze strát zapísané u prvého vojaka z tejto desiatky, u ďalších boli zaznamenané len opakovacím znakom. Mená 8 z nich sú aj v zozname na poľnej mapke hrobu v Kosticiach.

• Ivan Aleksejevič Pinok (Иван Алексеевич Пинок) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Sokoľniky pri Ľvove (Украинская ССР, Львовская обл., Сокольницкий р-н). Do Červenej armády ho 14. novembra 1944 povolal komisariát Ľvova (Львовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Juliu Matvejevnu Pinok z obce zapísanej ako Žilovka pri Sokoľnikoch, správne by mala byť asi Žirovka (Сокольницкий р-н, с. Жиловка - Жировка; ukr. Сокільники, Жирівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Nikolaj Aleksandrovič Spylov (Николай Александрович Спылов) sa narodil v roku 1909 v Rusku pri býv. okresnej obci Palkino pri meste Antropovo (Костромская обл., Палкинский р-н). Do Červenej armády ho 24. júna 1941 povolal jeden z komisariátov Moskvy (Таганский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Aleksejevnu z obce Savino pri Palkine (Палкинский р-н, с. Савино). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Aleksandr Grigorjevič Kovalenko (Александр Григорьевич Коваленко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v meste Krymskaja, dnešným názvom Krymsk (Краснодарский край, ст. Крымская). Do Červenej armády ho 13. apríla 1944 povolal komisariát mesta Kerč na Kryme (Керченский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Grigorjevnu Kovalenko z Krymskej, ul. Kladbiščenskaja 63. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zdravotník v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Demjan Jefimovič Zagorodnyj (Демьян Ефимович Загородный) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri meste Žmerinka (Украинская ССР, Винницкая обл., Жмеринский р-н). Do Červenej armády ho 25. marca 1945 povolal komisariát Žmerinky (Жмеринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Lukerju Prochorovnu Zagorodnú z obce Ščučince pri Žmerinke (Жмеринский р-н, с. Щучинцы; ukr. Жмеринка, Щучинці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Dmitrij Vasiľjevič Žmut (Дмитрий Васильевич Жмут) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Krakobvec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho 7. novembra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Žmut z obce Božja Volja pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Божья Воля; ukr. Краковець, Божа Воля). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Timofej Danilovič Kostyšin (Тимофей Данилович Костышин) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine pri meste Tyvrov (Украинская ССР, Винницкая обл., Тывровский р-н). Do Červenej armády ho 20. marca 1944 povolal komisariát Tyvrova (Тывровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Grigorjevnu Kostyšinovú z obce Švačevka, dnešnej súčasti obce Krasnoje pri Tyvrove (Тывровский р-н, с. Швачевка – Красное; ukr. Тиврів, Красне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Pavel Petrovič Gladkij (Павел Петрович Гладкий) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Pomorjany (Украинская ССР, Львовская обл., Поморянский р-н). Do Červenej armády ho 4. novembra 1944 povolal komisariát v Pomorjanoch (Поморянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Stepanovnu Gladkú z obce Višnevčik pri Pomorjanoch (Поморянский р-н, с. Вишневчик; ukr. Поморяни Вишнівчик). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Michail Pavlovič Jacko (Михаил Павлович Яцко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Novyj Miljatin (Украинская ССР, Львовская обл., Ново-Милятинский р-н). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát Nového Miljatina (Ново-Милятинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Timofejevnu Jacko z obce Gorpin pri Novom Miljatine (Ново-Милятинский р-н, с. Горпин ; ukr. Новий Милятин, Горпин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Pjotr Andrejevič Perederno (Петр Андреевич Передерно) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Балтский р-н). Do Červenej armády ho 27. marca 1944 povolal komisariát mesta Giolovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Filipovnu Peredernoz obce Korytnoje pri Balte (Балтский р-н, с. Корытное; ukr. Балта, Коритне). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.
• Vladimir Ivanovič Sofinskij (Владимир Иванович Софинский) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Bobrka (Украинская ССР, Львовская обл., Бобркский р-н; ukr. Бібрка). Do Červenej armády ho 19. novembra 1944 povolal komisariát Bobrky (Бобркский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Sofinskú z obce Glebovičského seľsovetu pri Bobrke (Бобркский р-н. Глебовичевский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v v moravskej obci Kostice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda je vojak nedopatrením zaregistrovaný ako prepochovaný z Brodského.

910. strelecký pluk 243. streleckej divízie

Veliteľom 910. streleckého pluku 243. streleckej divízie bol podplukovník Pjotr Ivanovič Ďjakonov (*1907, Петр Иванович Дьяконов). Pluk pochoval v Brodskom 21 alebo 23 vojakov. Vojaci Achminejev a Ivaško boli podľa výkazu strát pochovaní v Sološnici, ale ich mená sú v zozname pochovaných na poľnej mapke hrobu v Brodskom.

• Aleksandr Romanovič Žerdev (Александр Романович Жердев) sa narodil v roku 1915 v Rusku v dedine Vladimirovka pri okresnej obci Kolosovka (Омская обл., Колосовский р-н, с. Владимировка). Do Červenej armády ho v júni 1940 povolal komisariát Kolosovky (Колосовский РВК). Padol do rumunského zajatia 10. októbra 1941 pri obci Boľšoj Tokmak. Po vyslobodení ho do Červenej armády 20. septembra 1944 povolal poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Zacharovnu Žerdevovú z Vladimirovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. januára 1945 udelili medailu Za odvahu a 5. marca 1945 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Kuzma Stepanovič Bondarenko (Кузьма Степанович Бондаренко) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine pri meste Umaň (Украинская ССР, Киевская обл., Уманский р-н). Do Červenej armády ho 15. marca 1944 povolal komisariát v Umani (Уманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Afanasjevnu Bondarenko z obce Palanka pri Umani (Уманский р-н, с. Паланка; ukr. Умань, Паланка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný transportnej roty v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Semjon Petrovič Tereščuk (Семен Петрович Терещук) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Čaplynka pri meste Boguslav (Украинская ССР, Киевская обл., Богуславский р-н, с. Чаплынка; ukr. Богуслав, Чаплинка). Do Červenej armády ho 13. augusta 1941 povolal komisariát ruského – karačajsko-čerkeského mesta Čerkessk (Черкесский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Kondraťjevnu Tereščuk z kolchozu Stalina v obci Družba pri meste Čerkessk (Черкесская АО, Черкесский р-н, х. Дружба, к-з им. Сталина). Od 1. septembra 1941 do leta 1944 bol v rumunskom zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Filipp Nikitič Venčur (Филипп Никитич Венчур) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Ščirec (Украинская ССР, Львовская обл., Щирецкий р-н). Do Červenej armády ho 13. novembra 1944 povolal komisariát vo Ľvovskej oblasti zapísaný ako Kemmerovský-? (Кеммеровский РВК ?). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Aleksejevnu Venčur z obce Verbiž pri Ščirci (Щирецкий р-н, с. Вербиж; ukr. Щирець, Вербіж). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Michail Nikitovič Petrik (Михаил Никитович Петрик) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho 4. novembra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kasju Ivanovnu Petrik z obce Lipovec pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Липовец; ukr. Краковець, Липовець). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Gavriil Vasiľjevič Žebrun (Гавриил Васильевич Жебрун) sa narodil v roku 1903 v Bielorusku pri meste Berjoza (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н). Do Červenej armády ho 5. novembra 1944 povolal komisariát v Berjoze (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Žebrun z dediny Pljachovščina pri Berjoze (Березовский р-н, с. Пляховщина; biel. Бяроза, Плехаўшчына). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Džuma Chajmurzajev (Джума Хаймурзаев) sa narodil v roku 1910 v Uzbekistane pri meste Bajsun (Узбекская ССР, Байсунский р-н). Do Červenej armády ho 5. septembra 1944 povolal komisariát v Bajsune (Байсунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zajnal Turdyevovú z obce zapísanej ako Čikobat pri Bajsune (Байсунский р-н, с. Чикобат). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Toma Grigorjevič Jeremija (Тома Григорьевич Еремия, niekde Jeromec, Еромец) sa narodil v roku 1910 v Moldavsku pri meste Kišinev (Молдавская ССР, Кишиневская обл., Кишиневский р-н). Do Červenej armády ho 11. októbra 1944 povolal komisariát v Kišineve (Кишиневский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Vasiľjevnu Jeremija, pravdepodobne z mesta Jaloveny pri Kišineve (Кишиневский р-н, с. Яловены; rum-mold. Ialoveni). V rovnakom meste žil Tomov brat Jemeľjan Grigorjevič Jeremija, ktorému zaslali oznámenie o smrti vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Lukič Judčic (Николай Лукич Юдчиц) sa narodil v roku 1907 v Bielorusku pri meste Bjaroza (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н). Do Červenej armády ho 5. novembra 1944 povolal komisariát Bjarozy (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feodoru Filipovnu Judčic z dediny Peški pri Bjaroze (Березовский р-н, д. Пешки; biel. Бяроза, Пешкі). Naposledy slúžil v v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Grigorij Nikiforovič Grigorov (Григорий Никифорович Григоров) sa narodil 1. mája 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Jaryšev (Украинская ССР, Винницкая обл., Ярышевский р-н). Od 19. júla 1941 bol v rumunskom zajatí. Do Červenej armády ho 15. augusta 1944 povolal poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Archipovnu Grigorovovú (Ярышевский р-н, Нагоряны; ukr. Яришів, Нагоряни). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 16. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Andrej Semjonovič Kirica (Андрей Семенович Кирица) sa narodil v roku 1904 v Moldavsku na území dnešnej Podnesterskej republiky pri meste Dubosary (Молдавская ССР, Дубосарский р-н). Do Červenej armády ho 18. apríla 1944 povolal komisariát v Dubosaroch (Дубосарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Zacharovnu Kirica z obce Gojany pri Dubosaroch (Дубосарский р-н, с. Гояны). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Iľja Inokenťjevič Achminejev (Илья Инокентьевич Ахминеев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Burjatskej republike v Džidinskom okrese, ktorého centrom je mesto Petropavlovka (Бурят-Монгольская АССР, Джидинский р-н). Do Červenej armády ho 13. augusta 1942 povolal komisariát Petropavlovky (Джидинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Jefimovnu Achminejevovú z obce zapísanej ako Čarochaj pri Petropavlovke (Джидинский р-н, с. Чарохай). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Sološnici, ale jeho meno je v zozname pochovaných na poľnej mapke pohrebiska v Brodskom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný zo Sološnice.
• Pavel Petrovič Byk (Павел Петрович Бык) sa narodil v roku 1902 v Bielorusku pri meste Berjoza (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н). Do Červenej armády ho 5. novembra 1944 povolal komisariát Berjozy (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Antonovnu Byk z obce Strigiň pri Berjoze (Березовский р-н, с. Стригинь; biel. Бяроза, Стрыгінь). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Jefremovič Iľnickij (Иван Ефремович Ильницкий) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Budy pri býv. okresnej obci Obodovka (Украинская ССР, Винницкая обл., Ободовский р-н, с. Буды; ukr. Ободівка, Буди). Do Červenej armády ho 25. marca 1944 povolal komisariát susedného mesta Trostjanec (Тростянецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Timofejevnu Iľnickú z obce Budy. Od 28. apríla 1944 do leta 1944 bol v rumunskom zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Bejmurat Saidov (Беймурат Саидов) sa narodil v roku 1902 v Uzbekistane v Kokandskom okrese alebo v meste Kokand (Узбекская ССР, Ферганская обл., Кокандский р-н altern. Коканд). Do Červenej armády ho 6. októbra 1941 povolal komisariát v Kokande (Кокандский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kumrinne Saidovovú z obce zapísanej ako Tulaš pri Kokande (Кокандский р-н, с. Тулаш). Vojakov otec Said a matka Totube žili v Kokande. V zostave 47. streleckého pluku pri Charkove padol do zajatia 22. mája 1942. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Moisejevič Sandulenko (Иван Моисеевич Сандуленко, niekde Sajdulenko, Сайдуленко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Bobrinec (Украинская ССР, Кировоградская обл., Бобринецкий р-н). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát v Bobrinci (Бобринецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Ivanovnu Sandulenko z obce Vasilevka pri Bobrinci (Бобринецкий р-н, с. Василевка; ukr. Бобринець, Василівка). Vojakov otec Moisej a matka Maria žili v obci zapísanej ako Mitrofanovka v Kirovogradskej oblasti. V zostave 134. delostreleckého pluku pri Sevastopoli padol do zajatia 7. júna 1942. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod priezviskom Sajdulenko, pravdepodobne správny je ale tvar Sandulenko.
• Nikolaj Dmitrievič Paškov (Николай Дмитриевич Пашков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v dedine Kasanicha pri meste Bogorodsk (Горьковская обл., Богородский р-н, д. Касаниха). Do Červenej armády ho 12. augusta 1944 povolal komisariát Bogorodska (Богородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Ivanovnu Paškovovú z Kasanichy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Romanovič Svirin (Иван Романович Свирин) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Podvysokoje (Украинская ССР, Кировоградская обл., Подвысоцкий р-н). Do Červenej armády ho 13. marca 1944 povolal komisariát v Podvysokom (Подвысоцкий РВК). Ako kontaktná osoba bol uvedený Pantelej Nikitovič Žmudinka z obce zapísanej ako Koľjanaž pri Podvysokom (Подвысоцкий р-н, с. Кольянаж; ukr. Підвисоке). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Semjonovič Čaban (Николай Семенович Чабан) sa narodil v roku 1921 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Bužor (Кишиневская обл., Бужорский р-н). Do Červenej armády ho 7. októbra 1944 povolal komisariát v Bužore (Бужорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Matvejevnu Čaban z obce Ketrošeny pri Bužore (Бужорский р-н, с. Кетрошены; rum-mold. Bujor, Chetroşeni). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Andrej Porfirjevič Čausjanskij (Андрей Порфирьевич Чаусянский) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Krivoje Ozero (Украинская ССР, Одесская обл., Кривоозерский р-н, с. Лукановка). Do Červenej armády ho 5. marca 1944 povolal komisariát v Krivom Ozere (Кривоозерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Čausjanskú z obce Lukanovka pri Krivom Ozere (Кривоозерский р-н, с. Лукановка; ukr. Криве Озеро, Луканівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Michail Stepanovič Čera (Михаил Степанович Чера) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho 4. novembra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Nesterovnu Čera z obce Drogomyšľ pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Дрогомышль; ukr. Краковець, Дрогомишль). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Grigorjevič Stepanov (Иван Григорьевич Степанов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Rjazanovka pri okresnom meste Radiščevo (Куйбышевская обл., Радищевский р-н, д. Рязановка). Do Červenej armády ho 10. marca 1944 povolal komisariát Radiščeva (Радищевский РВК). Blízkych príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Onufrij Dmitrievič Ivaško (Онуфрий Дмитриевич Ивашко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Nemirov pri meste Javorov (Украинская ССР, Львовская обл., Немировский р-н; ukr. Немирів). Do Červenej armády ho 13. novembra 1944 povolal komisariát mesta Radechov (Радеховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Anikejevnu Ivaško z obce Juzefov(ka), dnešným názvom Josipovka, pri Radechove (Львовская обл., Радеховский р-н, с. Юзефов - Йосиповка; ukr. Радехів, Йосипівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Sološnici, nasvedčoval by tomu aj dátum smrti, ale jeho meno je v zozname pochovaných na poľnej mapke pohrebiska v Brodskom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný zo Sološnice.

906. strelecký pluk 243. streleckej divízie

Veliteľom 906. streleckého pluku 243. streleckej divízie bol podplukovník Michail Ignaťjevič Tiščenko (*1896, Михаил Игнатьевич Тищенко). Pluk pochoval v Brodskom 7 vojakov. K dispozícii boli 2 poľné mapky, z ktorých nie je možné zistiť bližšie miesto hrobov.

• Michail Dmitrievič Žuk (Михаил Дмитриевич Жук) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Nagačev pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н, с. Нагачев; ukr. Краковець, Нагачів). Do Červenej armády ho 4. novembra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Vasiľjevnu Žuk z Nagačeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Jakov Nikitovič Rezničenko (Яков Никитович Резниченко) sa narodil v roku 1908 alebo 1914 na Ukrajine v meste Varva (Украинская ССР, Черниговская обл., Варвинский р-н, с. Варва). Do Červenej armády ho 26. októbra 1944 povolal komisariát Varvy (Варвинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikitu Ivanoviča Rezničenka z Varvy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Stepan Sidorovič Perevedenčuk (Степан Сидорович Переведенчук) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine pri meste Luck (Украинская ССР, Волынская обл., Луцкий р-н). Do Červenej armády ho 26. februára 1944 povolal komisariát v Lucku (Луцкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Dmitrievnu Perevedenčuk z obce Golyšev pri Lucku (Луцкий р-н, с. Голышев; ukr. Луцьк, Голишів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti po zranení. Pochovali ho v Brodskom.
• Aleksandr Iľjič Tkačenko (Александр Ильич Ткаченко) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine pri meste Zgurovka (Украинская ССР, Полтавская обл., Згуровский р-н). Do Červenej armády ho 27. novembra 1944 povolal komisariát Zgurovky (Згуровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Jakovlevnu Tkačenko z obce Seredovka pri Zgurovke (Середовка; ukr. Згурівка, Середівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti po zranení. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Ivanovič Stefanišin (Василий Иванович Стефанишин) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Ostaloviči pri meste Peremyšljany (Украинская ССР, Львовская обл., Перемышлянский р-н, с. Осталовичи; ukr. Перемишляни, Осталовичі). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Peremyšljanoch (Перемышлянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Aleksejevnu Stefanišinovú z Ostaloviči, v inom dokumente bolo meno manželky v tvare Kazka (Казька Алексеевна Стефанишина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Ivanovič Juchima (Василий Иванович Юхима) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Krasnoje (Украинская ССР, Львовская обл., Красненский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Krasnom (Красненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jurjevnu Juchima z obce Bortkov pri Krasnom (Красненский р-н, с. Бортков; ukr. Красне, Бортків). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Vasiľjevič Ščupak (Иван Васильевич Щупак) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Žuravno pri meste Stryj (Украинская ССР, Стрыйский уезд, Журавновский р-н). Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát 190. armádneho záložného streleckého pluku. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Ivanovnu Ščupak z obce Kotoriny pri Žuravne (Журавновский р-н, с. Которины; ukr. Журавно, Которини). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Brodskom.

775. delostrelecký pluk húfnic 243. streleckej divízie

Veliteľom 775. delostreleckého pluku húfnic 243. streleckej divízie bol major Jakov Jefimovič Budennyj (*1908, Яков Ефимович Буденный).

• Ivan Lukjanovič Bondarenko (Иван Лукьянович Бондаренко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Veršace pri meste Čigirin (Киевская обл., Чигиринский р-н, с. Вершацы; ukr. Чигирин, Вершаці). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 jeden z komisariátov Odesy (Ленинский РВК - г. Одесса). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Prokofjevnu Bondarenko z odeskej štvrte Peresyp, ul. Baltovskaja 47 (г. Одесса, Пересыпь, Балтовская дорога 47; ukr. Одеса, Пересип). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 775. delostreleckom pluku húfnic 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Jevgenij Grigorjevič Kupjanskij (Евгений Григорьевич Купянский) sa narodil v roku 1900 v Rusku v meste Tacinskaja (Ростовская обл., Тацинский р-н, ст. Тацинская). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1919 až 1922. Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Tacinskej (Тацинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Andrejevnu Kupjanskú z Tacinskej. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 775. delostreleckom pluku húfnic 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Posmrtne 10. mája 1945 ho vyznamenali Radom veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.

48. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 48. gardového jazdeckého pluku bol podplukovník Nikolaj Vasiľjevič Jurtajev (*1904, Николай Васильевич Юртаев). Dôstojníci pluku Zemljakov, Safarov a Fedonov boli pochovaní pri horárni Kadúbek.

• Vasilij Michajlovič Zemljakov (Василий Михайлович Земляков) sa narodil v roku 1903 v Rusku pri meste Tisuľ; podľa nepriamych dokumentov to mohlo byť v seľsovete obce Voznesenka prípadne v obci Boľšoj Barandat (Кемеровская обл., Тисульский р-н, Вознесенский с/с altern. с. Большой Барандат). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Tisule (Тисульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Grigorjevnu Zemljakovovú z obce pri Tisule zapísanou skrátene v tvare Voskr. (Тисульский р-н, с. Воскр.). Ako veliteľa 53. samostatnej káblovej roty 5. gardového jazdeckého zboru ho 18. septembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 26. februára 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 29. júla 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako plukový spojovací náčelník v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri horárni Kadúbek 2 km severovýchodne od obce Brodské.
• Gandar Agajevič Safarov (Гандар Агаевич Сафаров, niekde Gejdar, Гейдар) sa narodil 9. októbra 1921 v Azerbajdžane v meste Baku (Азербайджанская ССР, г. Баку, ул. Кузницова 119). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov v Baku (Ленинский РВК - г. Баку). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ustinovnu Safarovovú z kazašského mesta Pavlodar, ul. Soveta 22/a (г. Павлодар, ул. Совета 22/a), na inom mieste bolo meno matky uvedené ako Amalija. Hodnosť podporučíka mu priznali 18. júla 1944. Ako veliteľa čaty v 6. gardovom samostatnom protitankovom divizione 6. gardového jazdeckého zboru ho 26. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho vyznamenali 15. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri horárni Kadúbek 2 km severovýchodne od obce Brodské.
• Fjodor Antonovič Fedonov (Федор Антонович Федонов) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri meste Novoselickoje v seľsovete obce Žuravskoje alebo podľa nepriamych dokumentov v Novoselickom (Ставропольский край, Новоселицкий р-н, Журавский с/с altern. Новоселицкое). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novoselickom (Новоселицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Makarovnu Fedonovovú zo Žuravského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri horárni Kadúbek 2 km severovýchodne od obce Brodské.

48. gardový jazdecký pluk pochoval v Brodskom 11 radových vojakov, podľa poľných máp asi na rôznych miestach intravilánu. Mimo tohto počtu je v zozname aj vojak Polko, ktorý vojnu prežil.

• Žandarbek Mumbekov (Жандарбек Мумбеков) sa narodil v roku 1921 v Kazachstane pri meste Saryagaš (Казахская ССР, Чимкентская обл., Сарыагашский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Saryagaša (Сарыагачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ultyvar Mumbekovovú z obce seľsovetu Saryagaš (Сарыагашский р-н, с/с Сарыагаш). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Georgievič Belov (Николай Георгиевич Белов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Kvašnino pri okresnej obci Kolosovka (Омская обл., Колосовский р-н, д. Квашнино). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Kolosovky (Колосовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Pjotra Georgieviča Belova z Kvašnina, matka Nataľja Vasiľjevna Belovová žila tamže. Naposledy slúžil ako prieskumník v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom. Rodina sa o osude vojaka dozvedela až v závere roka 1950.
• Jegor Semjonovič Mamyšev (Егор Семенович Мамышев) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Chakaskej republike pri meste Taštyp (Красноярский край, Хакасская АО, Таштыпский р-н). Do Červenej armády ho v roku 21. decembra 1941 povolal komisariát Taštypa (Таштыпский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Nikolajevnu Mamyševovú zo Sirského seľsovetu pri Taštype (názov seľsovetu je odvodený od obce Nižnie Siry, Таштыпский р-н, Сирский с/с - Нижние Сиры). V hodnosti st. seržanta mínometnej roty v 957. streleckom pluku 309. streleckej divízie mu 21. júla 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako prieskumník roty 76-mm kanónov v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 25. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Chan Jalalovič Fazlyjev (Хан Ялалович Фазлыев, niekde Jalolovič Fazlajev, Ялолович Фазлаев) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Baškirskej republike pri býv. okresnej obci Jumaguzino (Башкирская АССР, Юмагузинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Jumaguzine (Юмагузинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mamzuchu Sulejmanovnu Sulejmanovovú z dediny Ajbatova pri meste Argajaš v Čeljabinskej oblasti (Челябинская обл., Аргаяшский р-н, д. Айбатова). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Uprednostnili sme tvar mena Chan Jalalovič Fazlyjev, ako ho zaznamenala Pamätná kniha padlých vojakov Baškirskej republiky (1997). V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v tvare Chan Jalolovič Fazlajev.
• Dmitrij Fjodorovič Demčenko (Дмитрий Федорович Демченко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v meste Černoleskoje pri okresnom meste Novoselickoje (Ставропольский край, Новоселицкий район, с. Чернолесское). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Novoselickom (Новоселицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Ivanovnu Demčenko z Černoleského. V 121. jazdeckom pluku 32. jazdeckej divízie mu 29. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V divíznom výkaze strát nemá uvedené miesto pohrebiska, ale meno vojaka sa nachádza v zozname poľnej mapky pohrebiska v Brodskom.
  Na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako prepochovaného z obce Kuchyňa pravdepodobne chybne podľa miesta hrobu vyššie evidovaných vojakov.
• Sergej Pavlovič Sverčkov (Сергей Павлович Сверчков) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri okresnom meste Nikolajevka (Ульяновская обл., Николаевский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Nikolajevky (Николаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Lukjanovnu Sverčkovovú z obce Kočkarlej pri Nikolajevke (Николаевский р-н, с. Кочкарлей). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Anatolij Aleksandrovič Leonťjev (Анатолий Александрович Леонтьев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Fruktovaja pri meste Luchovice (Московская обл., Луховицкий р-н, ст. Фруктовая). Do Červenej armády ho 5. augusta 1944 povolal komisariát mesta Kolomna (Коломенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Petrovnu Leonťjevovú z Kolomny zo železničnej stanice Golutvin na 1. km Ozerskoj Vetki č. d. 201 (г. Коломна, ст. Голутвин, 1 км Озерской Ветки д. 201). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Danil Iosifovič Adamec (Данил Иосифович Адамец) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine pri meste Šepetovka (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Шепетовский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Šepetovky (Шепетовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Jemeľjanovnu Adamec z obce Kochanovka (Шепетовский р-н, с. Кохановка; ukr. Шепетівка, Коханівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nester Feofanovič Polko (Нестер Феофанович Попко, niekde Fjodorovič, Федорович, Palko, Папко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Dudnickoje, dnešným názvom Mošny, pri meste Čerkasy (Украинская ССР, Киевская обл., Черкасский р-н, с. Дудницкое – Мошны; ukr. Черкаси, Мошни). Do Červenej armády ho 9. novembra 1944 povolal komisariát mesta Čerkasy (Черкасский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Feofana Nesteroviča Polka z Dudnického. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Brodskom.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
  Dňa 6. júla 1947 udelili medailu Za bojové zásluhy (návrh v januári 1947) vojakovi Nestorovi Fjodorovičovi Polkovi (nar. 1926, v ČA od 9. novembra 1944, Нестер Федорович Попко) z 45. poľnej pekárne 10. mechanizovanej armády. Podľa vyznamenania vojak slúžil ako obsluha ľahkého guľometu v 1. eskadre 48. (gardového) jazdeckého pluku 13. (gardovej) jazdeckej divízie a v boji o rieku Morava utrpel strelné zranenie.
• Aleksandr Aleksandrovič Esaulov (Александр Александрович Эсаулов, niekde Jesaulov, Есаулов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Baškirskej republike v meste Ufa alebo podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Baškirskej republiky (1996) v dnes opustenej usadlosti Glinka pri meste Isjangulovo, ktoré bolo centrom Ziančurinského okresu (Башкирская АССР, г. Уфа, ул. Максима Горького 10 altern. Зианчуринский р-н - Исянгулово, х. Глинка). Do Červenej armády ho 18. novembra 1943 povolal komisariát v Isjangulove (Зианчуринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Sergejevnu Jesaulovovú z kolchozu Luč pri Isjangulove (jestvuje tam aj rovnomenná dedina Luč, Зианчуринский р-н, к-з / д. Луч). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Vojak je v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovaný pod menom Jesaulov (Есаулов), správnejší tvar mena bude ale asi Esaulov (Эсаулов) podľa spomenutej Pamätnej knihy.
• Matvej Andrejevič Andrejčuk (Матвей Андреевич Андрейчук) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pi býv. okresnom meste Kolki (Украинская ССР, Волынская обл., Колковский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kolkoch (Колковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol strýka Abrama Bugajčuka z obce zapísanej ako Stepnoje pri Kolkoch (Колковский р-н, с. Степное). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Sergej Nikolajevič Bukin (Сергей Николаевич Букин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Puškino (Московская обл., Пушкинский р-н). Do Červenej armády ho pred 17. aprílom 1944 povolal komisariát v Puškine (Пушкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Borisovnu Bukinovú z dediny Vitenjovo pri Puškine (Пушкинский р-н, Манюхинский с/с, д. Витенёво). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

50. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 50. gardového jazdeckého pluku bol major Andrej Michajlovič Kočkarev (*1907, Андрей Михайлович Кочкарев). Pluk pochoval v Brodskom 6 dôstojníkov, podľa poľnej mapky hrobu na juhovýchodnom okraji obce.

• Michail Sergejevič Aleksandrov (Михаил Сергеевич Александров) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Sincevo pri meste Mokšan (Пензенская обл., Мокшанский р-н, с. Синцево). Do Červenej armády ho v roku 1934 povolal komisariát Kerkinského okresu v Turkménsku (Керкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Grigorjevnu Aleksandrovovú zo Sinceva. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ eskadry v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Genadij Grigorjevič Matylenok (Генадий Григорьевич Матыленок, niekde Motylenok, Мотыленок) sa narodil 15, februára 1913 v Rusku v dnes vyľudnenej dedine Šumicha pri býv, okresnej obci Amonaš pri meste Kansk (Красноярский край, Амонашевский / Канский р-н, д. Шумиха). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Kokand v Uzbekistane (Кокандский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljudmilu Ivanovnu Kislevovú z mesta Kovrov, ul. Krasnoarmejskaja 171 (г. Ковров, ул. Красноармейская 171). Hodnosť podporučíka mu priznali 14. augusta 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ guľometnej čaty v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, ale v dekréte vyznamenania mu nezapísali všetky údaje správne.
• Fjodor Petrovič Novikov (Федор Петрович Новиков) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri meste Serdobsk (Саратовская обл., Сердобский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1937 povolal komisariát v Serdobsku (Сердобский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Kirilloviča Novikova z obce Sofino pri Serdobsku (Сердобский р-н, с. Софьино). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ eskadry v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Andrej Andrejevič Ulanovskij (Андрей Андреевич Улановский) sa narodil 15. júla 1902 v Rusku v meste Urjupinsk alebo v usadlosti zapísanej ako Bogojavlenskij pri Urjupinsku (Сталинградская обл., г. Урюпинск altern. Урюпинский р-н, х. Богоявленский). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Urjupinska (Урюпинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Fjodorovnu Ulanovskú z Bogojavlenského. Mal tri deti; Aleksandra (1926), Lidiju (1927) a Taťjanu (1931). Počas základnej vojenskej služby v rokoch 1924 až 1926 absolvoval pravdepodobne nižší vojenský kurz. Od augusta 1941 bol v hodnosti/funkcii staršinu 195. jazdeckého pluku 68. jazdeckej divízie a od februára 1942 zástupcom veliteľa čaty v 139. jazdeckom pluku 34. jazdeckej divízie. V máji až septembri 1942 absolvoval podporučícky kurz v meste Kamensk. Od septembra 1942 bol v hodnosti podporučíka veliteľom čaty 139. jazdeckého pluku. Pri meste Mozdok utrpel zranenie a bol zajatý od 18. decembra 1942 do 9. januára 1943. V ďalšej dobe bol na liečení, dovolenke a v dôstojníckej rezerve. Od decembra 1943 bol veliteľom čaty v 12. záložnom jazdeckom pluku 6. záložnej jazdeckej divízie. Od 25. februára 1945 bol veliteľom čaty v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Petrovič Makarov (Николай Петрович Макаров) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Puškino (Московская обл., Пушкинский р-н). Do Červenej armády sa dostal 15. septembra 1941 v juvenilnom veku neoficiálnou cestou. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Fjodorovnu Makarovovú z vojenskej/muničnej továrne ? č. 648 v Puškinskom okrese (Пушкинский р-н, Предприятие № 648). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 3. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Ivanovič Mochovikov (Николай Иванович Моховиков, niekde Machovikov, Маховиков) sa narodil v novembri 1922 v Rusku v obci Jomsna pri meste Nerechta (Костромская обл., Нерехтовский р-н, с. Ёмсна). Do Červenej armády ho 22. júna 1941 povolal komisariát Nerechty (Нерехтовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Mochovikovovú z Jomsny. Hodnosť podporučíka mu priznali 18. júla 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

50. gardový jazdecký pluk pochoval v Brodskom pochoval v Brodskom 12 radových vojakov, podľa poľnej mapky hrobu na dvoch rôznych miestach.

• Ivan Pavlovič Kuricyn (Иван Павлович Курицын) sa narodil v roku 1909 v Rusku v Marijskej republike v seľsovete Achmylovo. Achmylovo (neskorším názvom Korotni) bolo v 80-tych rokoch min. stor. zatopené Čeboksarským vodným dielom. On alebo manželka pracovali v remeselnom kolchoze Krasnyj Bondar pri Achmylove (Марийская АССР, Горномарийский р-н, Ахмыловский с/с - Коротни, к-з Красный Бондарь). Do Červenej armády ho 15. septembra 1942 povolal komisariát Gornomarijského okresu, ktorého centrom bolo mesto Kozmodemjansk (Горно-Марийский РВК - Козьмодемьянск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Anisimovnu Kuricynovú z Achmylovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 15. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3, stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Ivan Jakovlevič Belov (Иван Яковлевич Белов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Širjajevo pri býv. okresnej obci Poim (Пензенская обл., Поимский р-н, с. Ширяево). V Červenej armáde bol od 28. novembra 1941, povolal ho komisariát mesta Balachna (Балахнинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Konstantinovnu Belovovú zo Širjajeva. V zostave 375. streleckej divízie pravdepodobne 1188. streleckého pluku mu 3. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 4. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Matvej Christinovič Avramenko (Матвей Христинович Авраменко) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine pri meste Velikaja Belozjorka (Украинская ССР, Запорожская обл., Больше-Белозерский р-н; ukr. Велика Білозерка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Velikej Belozjorky (Больше-Белозерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Avramenko zo Švečenkovského seľsovetu pri Velikej Belozjorke (Больше-Белозерский р-н, Шевченковский с/с). V Červenej armáde bol pravdepodobne už pred novembrom 1941, keď pravdepodobne utrpel ťažké zranenie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha protitankovej zbrane v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 4. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Serafim Ivanovič Kosminin (Серафим Иванович Косминин, niekde Kosmynin, Космынин) sa narodil v roku 1914 v Rusku v býv. okrese obce Gračovka pri meste Usmaň (Воронежская обл., Грачевский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Gračovky (Грачевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Pjotra Ivanoviča Kosminina z Gračovského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Pravdepodobne ide o vojaka rovnakého mena a roku narodenia, ktorého do Červenej armády 22. januára 1942 povolal jeden z komisariátov mesta Molotov, dnešným a hist. názvom Perm (Кировский РВК - г. Молотов / Пермь) a ktorému 10. mája 1944 v hodnosti st. seržanta v zostave 104. rekonštrukčného železničného práporu 45. železničnej brigády udelili medailu Za bojové zásluhy.
• Viktor Fjdorovič Sadošenko (Виктор Федорович Садошенко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Poltava (Украинская ССР, Полтавская обл., Полтавский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Poltavy (Полтавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ustiňju Michajlovnu Sadošenko z usadlosti zapísanej ako Morozy pri Poltave (Полтавский район, х. Морозы; ukr. Полтава). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Vasiľjevič Turčinskij (Николай Васильевич Турчинский) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Červonoarmejsk, dnešným a hist. názvom Radivilov (Украинская ССР, Ровенская обл., Красноармейский / Червоноармейский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Červonoarmejska (Красноармейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Sergejevnu Turčinskú z obce Bugajovka pri Radivilove (Красноармейский р-н, с. Бугаёвка; ukr. Радивилів, Бугаївка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Aleksandr Michajlovič Čvanov (Александр Михайлович Чванов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Boľšoje Muraškino (Горьковская обл., Большемурашкинский р-н). Do Červenej armády ho 17. decembra 1943 povolal komisariát Boľšieho Muraškina (Больше-Мурашкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Andrejeviča z obce Roždestveno pri Boľšom Muraškine (Большемурашкинский р-н, с. Рождествено). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Pavlovič Kapanica (Василий Павлович Капаница, niekde Kopanica, Копаница) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Malaja Devica (Украинская ССР, Черниговская обл., Мало-Девицкий р-н). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Malej Devici (Мало-Девицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akseňju Ignaťjevnu Kapanica z Malej Device (Мало-Девицкий р-н, Малая Девица; ukr. Мала Дівиця). Otázny je uvedený dátum narodenia vojaka vzhľadom k dátumu povolávacieho rozkazu, navyše mal byť aj ženatý. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Nikolaj Fjodorovič Chochlov (Николай Федорович Хохлов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Sovetskaja pri Novokubansku (Краснодарский край, Советский р-н, ст. Советская). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Sovetskej (Советский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fjodora Iľjiča Chochlova zo Sovetskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Markomeľ Parlamov (Маркомель Парламов) sa narodil v roku 1924 v Kirgizsku v Džalalabadskej oblasti (Киргизская ССР, Джалал-Абадская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Leninského okresu spomenutej oblasti, ktorého centrom bola obec Lenin-Žol, dnešným a hist. názvom Massy (Ленинский РВК - Ленин-Жол - Массы). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Abdurachmana Parlamova z Leninského okresu (Джалал-Абадская обл., Ленинский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Vladimir Sergejevič Iutin (Владимир Сергеевич Иутин) sa narodil v roku 1923 v Bielorusku pri meste Mogiljov (Белорусская ССР, Могилевская обл., Могилевский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Mogiljove (Могилевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Parfirovnu Iutinovú zo seľsovetu zapísaného ako Cholovský pri Mogiljove (Могилевский р-н, Холовский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
• Grigorij Vasiľjevič Rjazanov (Григорий Васильевич Рязанов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Podgornoje vo Voronežskej oblasti (Воронежская обл., Подгоренский р-н, с. Подгорное). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Podgornom (Подгоренский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kseniju Stefanovnu Rjazanovovú asi z obce Podgornoje, zapísanej ako Podgorinno, možno Podgorinka a v inom dokumente otca Vasilija Seliverstoviča Rjazanova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 14. marca 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

141. gardový delostrelecko-mínometný pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 141. gardového delostrelecko-mínometného pluku bol podplukovník Sergej Prokofjevič Sideľnikov (*1907, Сергей Прокофьевич Сидельников). Pluk pochoval v Brodskom 4 vojakov.

• Vasilij Aleksejevič Borisenko (Василий Алексеевич Борисенко) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Suraž, podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Brjanskej oblasti (1995) v obci Kulagi pri Suraži (Орловская обл., Суражский р-н, с. Кулаги). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Suraži (Суражский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca, ktorý žil v seľsovete obce Kulagi (Кулажский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa zápisu na poľnej mapke hrobu ho pochovali ešte v ten deň 300 m za železničnou stanicou.
• Nikolaj Pavlovič Vlaznev (Николай Павлович Влазнев) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Čembar, dnešným názvom Belickij (Пензенская обл., Чембарский р-н - Белинский). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Čembare (Чембарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Jakovlevnu Vlaznevovú z obce zapísanej ako Kodoveršiny pri Čembare, pravdepodobne by malo ísť o obec Kevdo-Veršina (Чембарский р-н, с. Кодовершины - Кевдо-Вершина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom, podľa zápisu na poľnej mapke hrobu to bolo 8. apríla na južnom okraji obce, podľa nákresu ale na juhozápadnom okraji obce.
• Charlampij Fjodorovič Dorofejev (Харлампий Федорович Дорофеев) sa narodil v roku 1911 v Rusku pri okresnej obci Dolgoje v Orlovskej oblasti (Орловская обл., Должанский р-н - Долгое). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát obce Vyšneje Dolgoje, ktorá bola v tom čase centrom okresu (Должанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku, ktorá žila v nemenovanej obci seľsovetu Vyšneje Oľšanoje pri Dolgom (Должанский р-н, Вышнее Ольшанский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako sanitárny inštruktor v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 17. apríla 1943 medailu Za bojové zásluhy, 21. septembra 1943 medailu Za odvahu, 16. februára 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 25. februára 1945 Radom slávy 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom. Podľa zápisu na poľnej mapke hrobu bol pochovaný v ten istý deň pri kostole v spoločnom hrobe s vojakom Repinom.
• Ivan Petrovič Repin (Иван Петрович Репин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Šebekino (Курская обл., Шебекинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Šebekine (Шебекинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Parfirovnu Repinovú z dediny zapísanej ako Ustenky pri Šebekine, pravdepodobne ide o býv. obec Ustinka, dnešnú súčasť Šebekina (Шебекинский р-н, д. Устенки - Устинка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom. Podľa zápisu na poľnej mapke hrobu bol pochovaný v ten istý deň pri kostole v spoločnom hrobe so staršinom Dorofejevom.

17. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie

• Nikolaj Ivanovič Pisenkov (Николай Иванович Писенков) sa narodil v roku 1918 v Rusku pri meste Čelno-Veršiny (Куйбышевская обл., Челно-Вершинский р-н). Do Červenej armády ho 20. augusta alebo 30. októbra 1938 povolal komisariát Melekeského okresu alebo komisariát mesta Čelno-Veršiny (Мелекесский РВК altern. Челно-Вершинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Nikitičnu Pisenkovovú z kolchozu Krasnaja Bagana pri meste Čelno-Veršiny (Челно-Вершинский р-н, к-з Красная Багана). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu DŠK v 17. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 2. marca 1944 medailu Za odvahu a 10. januára 1945 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Posmrtne 30. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o obec Lanžhot.
• Nikolaj Aleksandrovič Podchaljuzin (Николай Александрович Подхалюзин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Gustomoj pri meste Ľgov (Курская обл., Льговский р-н, с. Густомой). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Ľgova (Льговский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Ignatoviča Podchaljuzina z obce Gustomoj. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha guľometu DŠK v 17. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 6. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 23. februára 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 10. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.

32. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 32. gardového jazdeckého pluku 9. gardovej jazdeckej divízie bol podplukovník Nikolaj Pavlovič Frolov (*1908, Николай Павлович Фролов). Pluk pochoval v Brodskom 6 vojakov.

• Pjotr Aleksejevič Boldyrev (Петр Алексеевич Болдырев) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci seľsoveu Aleksejevskij pri meste Guľkeviči (Краснодарский край, Гулькевичский р-н, Алексеевский с/с). Do Červenej armády ho 20. februára 1943 povolal komisariát v Guľkeviči (Гулькевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Pavlovnu Boldyrevovú z obce Aleksejevskij pri Guľkeviči (Гулькевичский р-н, х. Алексеевский). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka práporu protitankovej obrany v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Pochovali ho 150 m juhovýchodne od Brodského.
• Fjodor Demenťjevič Voronov (Федор Дементьевич Воронов) sa narodil v roku 1893 v Rusku pri meste Nižnedevick v obci Norovo-Rotajevo zloženej z viacerých usadlostí, z ktorých dnes jestvujú len samostatné obce Glazovo a Petrovka (Воронежская обл., Нижнедевицкий р-н, с. Норово-Ротаево). Do Červenej armády ho 2. mája 1943 povolal komisariát mesta Kurganinsk (Курганинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Kuzminičnu Voronovovú z obce Svoboda pri Kurganinsku (Краснодарский край, Курганинский р-н. х. Свобода). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka práporu protitankovej obrany v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Pochovali ho 150 m juhovýchodne od Brodského.
• Leonid Jakovlevič Kasatkin (Леонид Яковлевич Касаткин) sa narodil v roku 1919 v Rusku v meste Sudislavľ (Ярославская обл., Судиславский р-н, Судиславль). Do Červenej armády ho 9. novembra 1939 povolal komisariát v Sudislavli (Судиславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marju Dmitrievnu Kasatkinovú zo Sudislavli, ul. Krasnoarmejskaja 16. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka práporu protitankovej obrany v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Pochovali ho 150 m juhovýchodne od Brodského.
• Vasilij Vasiľjevič Krasnikov (Василий Васильевич Красников) sa narodil v roku 1893 v Rusku v dedine Kočegurovka pri okresnej obci Solncevo (Курская обл., Солнцевский р-н, д. Кочегуровка). Do Červenej armády ho 25. marca 1943 povolal komisariát mesta Kurganinsk (Курганинский РВК). Manželka vojaka žila v obci Kočergin pri Kurganinsku (Краснодарский край, Курганинский р-н, х. Кочергин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka práporu protitankovej obrany v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Pochovali ho 150 m juhovýchodne od Brodského.
• Nikolaj Vasľjevič Petrov (Николай Васильевич Петров) sa narodil v roku 1895 v Rusku v dnes opustenej usadlosti Jasnaja Poljana severne od obce Piskunovskoje pri meste Otradnaja (Краснодарский край, Отрадненский р-н, Пискуновский с/с, х. Ясная Поляна). Do Červenej armády ho 5. februára 1943 povolal komisariát Otradnej (Отрадненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Kondraťjevnu Petrovovú z Jasnej Poljany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka hospodárskej čaty v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Pochovali ho 150 m juhovýchodne od Brodského.
• Giľčij Vasiľjevič Komarov (Гильчий Васильевич Комаров) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Krasnodar (г. Краснодар). Do Červenej armády ho 20. apríla 1943 povolal komisariát mesta Severskaja (Северский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feodosiju Petrovnu Sorokinovú z mesta Iľskaja, dnešným názvom Iľskij, pri Severskej (Краснодарский край, Северский р-н, ст. Ильская - Ильский). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v mínometnej rote v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti po zranení. Pochovali ho v Brodskom na cintoríne.

151. tankový pluk 9. gardovej jazdeckej divízie

• Ivan Fjodorovič Zaneman (Иван Федорович Занеман, niekde Zaniman, Заниман) sa narodil v roku 1911 v Bielorusku v dedine Vyškovo pri meste Zaslavľ (Белоруссия, Минская область, Заславский район, д. Вышково; biel. Заслаўе, Вышкава). Do Červenej armády ho v novembri 1943 povolal jeden z komisariátov ruského mesta Gorkij, dnešným a historickým názvom Nižnij Novgorod (Автозаводский РВК - г. Горький). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jakovlevnu Zaneman z Leningradu, mestskej časti Kolpino, ul. Molotovský prospekt 9/28 (г. Ленинград, Колпинский район, Молотовский проспект 9/28). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta vo funkcii veliteľa veže tanku v 151. tankovom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 16. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 14. apríla 1945 z dôvodu smrti po zranení. Pochovali ho v Brodskom na cintoríne.
  Posmrtne 30. júna 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. V dekréte vyznamenania sa spomína jeho účasť v boji pri majeri Bobogdány na Záhorí a boj v moravskej obci Tvrdonice, kde v tanku utrpel ťažké zranenie. Zomrel v nemocnici 14. apríla.

799. strelecký pluk 228. streleckej divízie

• Jakov Vladimirovič Rusenko (Яков Владимирович Русенко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Majskoje pri meste Zgurovka (Полтавская обл., Згуровский р-н, с. Майское; ukr. Згурівка, Майське). Do Červenej armády ho 26. júna 1941 povolal komisariát Zgurovky (Згуровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Charitonovnu Rusenko z Majského. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom na cintoríne. Na poľnej mapke je zápis, že bol pochovaný oproti vchodu cintorína, nie je jasné, z ktorej strany.

378. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 228. streleckej divízie

• Andrej Ivanovič Kolesnik (Андрей Иванович Колесник, niekde Kolesnikov, Колесников) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci zapísanej ako S. Tiški pri býv. okresnej obci Lipce pri Charkove (Харьковская обл., Липецкий р-н, с. С. Тишки). Do Červenej armády ho povolali v roku 1943 komisariát ruského mesta Ostrogožsk (Острогожский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 9. jazdeckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 na následky zranení v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Brodskom v spoločnom hrobe s vojakmi Malachovom a Rosolom.
• Ivan Vasiľjevič Malachov (Иван Васильевич Малахов) sa narodil v roku 1920 v Rusku v dedine Bobrovka pri okresnej obci Boľšoj Uluj (Красноярский край, Ачинский / Большеулуйский р-н, д. Бобровка). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát mesta Ačinsk (Ачинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Christinu Timofejevnu Malachovovú z Bobrovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 9. apríla 1945 na následky zranení v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Brodskom v spoločnom hrobe s vojakmi Kolesnikom a Rosolom.
• Semjon Jakovlevič Rosol (Семен Яковлевич Росол) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Konstantinovka pri býv. okresnom meste Arbuzinka (Украинская ССР, Одесская обл., Арбузинский р-н, с. Константиновка; ukr. Арбузинка, Костянтинівка). Do rumunského zajatia sa dostal aj keď nebol vojakom. Po vyslobodení ho do Červenej armády povolal 20. októbra 1944 komisariát mesta Aleksandrovka pri meste Kropivnickij (Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uvedol manželku Nastasiju K. Rosol z obce V. Verešak pri Aleksandrovke, pravdepodobne má ísť o Vysšie Vereščaki (Кировоградская обл., Александровский р-н, , с. В. Верешак - Высшие Верещаки; ukr. Олександрівка, Вищі Верещаки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 22. marca 1945. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Brodskom v spoločnom hrobe s vojakmi Kolesnikom a Malachovom.
• Stanislav Demjanovič Semenjuk (Станислав Демьянович Семенюк) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v býv. okresnom meste Popeľnaja (Украинская ССР, Житомирская обл., Попельнянский р-н, с. Попельня; ukr. Попільня). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Popeľnej (Попельнянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Andrejevnu Semenjuk z Popeľnej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Brodskom v samostatnom hrobe.
• Michail Andrejevič Brovka (Михаил Андреевич Бровка, niekde Brovko, Бровко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Barsukov pri býv. okresnom meste Ostjor (Украинская ССР, Черниговская обл., Остерский р-н, с. Барсуков; Остер, Борсуків). Do Červenej armády ho 1. decembra 1942 povolal komisariát v Ostjore (Остерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Rodionovnu Brovka z Barsukova. V hodnosti vojaka v 81. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie mu 3. februára 1944 udelili medailu Za odvahu. V hodnosti st. seržanta v 820. streleckom pluku 117. streleckej divízie mu 29. augusta 1944 mu udelili rovnakú medailu. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 8. apríla. V nemocničných záznamoch bol uvedený v hodnosti st. seržanta, jednotku mu zapísali ako 50. strelecký pluk. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Brodskom v samostatnom hrobe.

183. gardový delostrelecko-mínometný pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 183. gardového delostrelecko-mínometného pluku 10. gardovej jazdeckej divízie bol podplukovník Iľja Ivanovič Chlebnikov (* 1908, Илья Иванович Хлебников). Pluk pochoval v Brodskom 4 vojakov.

• Goris Šabanovič Askerov (Горис Шабанович Аскеров) sa narodil v roku 1907 v Azerbajdžane pri meste Gazach, ktorého historické názvy boli Kazach a Novaja Astafa (Азербайджанская ССР, Казахский р-н – Газах - Казах - Новая Акстафа). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Kazachského okresu (Казахский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kuľzar Medžit Askerovovú z obce zapísanej ako Zarna pri Gazachu (Казахский р-н, с. Зарна). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako telefonista v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zostavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom zo západnej strany kostola v spoločnom hrobe.
• Grigorij Vasiľjevič Šiškin (Григорий Васильевич Шишкин) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci Boľšoj pri meste Michajlovka (Сталинградская обл., Михайловский р-н, х. Большой). Do Červenej armády ho v roku 1941 alebo 1943 povolal komisariát Michajlovky (Михайловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Raisu Vasiľjevnu Šiškinovú z Boľšého. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76-mm kanóna v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zostavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom zo západnej strany kostola v spoločnom hrobe.
• Grigorij Ivanovič Raspopin (Григорий Иванович Распопин, niekde Raskopin, Раскопин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v zaniknutých usadlostiach Bortnik alebo Dolist, obe v seľsovete obce Verchoišeť pri býv. okresnej obci Tataurovo (Кировская обл., Татауровский р-н, Верхоишетский с/с, д. Бортник altern. д. Долист). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Tataurova (Татауровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Grigorjevnu Raspopinovú z Bortniku, ktorá po vojne žila v Doliste. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zostavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom zo západnej strany kostola v spoločnom hrobe.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaregistrovali pod menom Raskopin, pravdepodobne správnejší je ale tvar Raspopin.
• Ivan Iosifovič Bagašev (Иван Иосифович Багашев) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v býv. okresnej obci Novgorodka, dnešným názvom Kamenec (Украинская ССР, Кировоградская обл., Новгородковский р-н, с. Новгородка – Каменец; ukr. Кам'янець). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Berezovka pri Odese (Березовский РВК; ukr. Березівка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Lavrenťjevnu Bagaševovú u Novgorodky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zostavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom zo západnej strany kostola v spoločnom hrobe.

30. delostrelecká prielomová divízia

• Timofej Grigorjevič Smirnych (Тимофей Григорьевич Смирных) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Bulaševského seľsovetu pri býv. okresnej obci Bajkalovo (Омская обл., Байкаловский р-н, Булашевский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Bajkalove (Байкаловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jegorovnu Samojlovovú z obce seľsovetu Bulaševo. Obec bola zapísaná vo výkaze strát chybne ako Prudki – rovnako ako v predošlom riadku iného vojaka. V zostave 456. samostatného mínometného pluku mu 25. júna 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 22. júla 1944 medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 456. mínometnom pluku 45. mínometnej brigády 30. delostreleckej prielomovej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
  Posmrtne 29. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Padol zasiahnutý črepinami delostreleckého granátu v boji pri rieke Morava. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Ivanovič Balabanov (Василий Иванович Балабанов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Altajskom kraji; podľa výkazu strát v nemenovanej obci Lužského seľsovetu pri meste Alejsk alebo podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Altajského kraja (1993) v usadlosti Čupino pri býv. okresnej obci Beloglazovo (Алтайский край, Алейский р-н, Лужский с/с altern. Белоглазовский р-н, п. Чупино). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Alejsku (Алейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Ivanoviča Balabanova z dediny Vetjolki v Lužskom seľsovete (Алейский р-н, Лужский с/с, д. Ветелки, Čupino a Vetjolki sú vzdialené 10 km vzdušnou čiarou). V 456. samostatnom mínometnom pluku 21. armády mu ako prieskumníkovi v hodnosti vojaka 7. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu a 19. júla 1944 ho v hodnosti ml. seržanta ako veliteľa prieskumného oddielu vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka alebo ml. seržanta ako šofér v 30. delostreleckej prielomovej divízii, pravdepodobne v 456. mínometnom pluku 45. mínometnej brigády. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Zahynul pri delostreleckom obstrele. Pochovali ho v Brodskom.
• Vasilij Sergejevič Ameľčenko (Василий Сергеевич Амельченко, niekde Jemeľčenko, Емельченко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Mariupoľ (Украинская ССР, Сталинская обл., Мариупольский р-н; ukr. Маріуполь). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Mariupoli (Мариупольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosňju Petrovnu Odnorogovovú zo sovchozu Agrobat pri Mariupoli (Мариупольский р-н, с-з Агробат). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v v 456. mínometnom pluku 45. mínometnej brigády 30. delostreleckej prielomovej divízie. V tejto jednotke mu 14. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Zahynul pri delostreleckom obstrele. Pochovali ho v Brodskom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod menom Jemeľčenko, pravdepodobne správny tvar mena je ale Ameľčenko.

152. gardový protitankový pluk 4. gardového jazdeckého zboru

• Fjodor Iľjič Rybaľčenko (Федор Ильич Рыбальченко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Velikaja Bugajevka pri meste Vasiľkov (Украинская ССР, Киевская обл., Васильковский р-н, с. Великая Бугаевка; ukr. Васильків, Велика Бугаївка). V Červenej armáde bol od februára 1942, povolal ho komisariát ruského mesta Krasnodar (Краснодарский ГВК). Matka vojaka žila vo Velikej Bugajevke. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta vo funkcii veliteľa oddielu prieskumníkov 152. gardového protitankového pluku. V tejto jednotke mu 10. júna 1943 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brodskom.
  Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V dekréte vyznamenania uviedli, že padol 11. apríla v boji o mesto Lanžhot.

55. zdravotnícko-sanitárna eskadra 30. samostatnej jazdeckej divízie

• Vladimir Timofejevič Belkin (Владимир Тимофеевич Белкин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci zapísanej ako Berezovik pri meste Novosibirsk (Новосибирская обл., Новосибирский р-н, с. Березовик). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Čainského okresu, ktorého centrom je obec Podgornoje (Чаинский РВК - Подгорное). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Jevdokimovnu Belkinovú z Čainského okresu, buď z kolchozu Nové žitie v seľsovete obce Gorelovka alebo z obce zapísanej ako Jeršovka (Чаинский р-н, Гореловский с/с, к-з "Новый быт" altern. п. Ершовка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v 55. zdravotnícko-sanitárnej eskadre tejže divízie. Pochovali ho v Brodskom na cintoríne.
• Grigorij Ivanovič Sljusarenko (Григорий Иванович Слюсаренко, niekde Slesarenko, Слесаренко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Chodorkov pri býv. okresnej obci Kornin (Житомирская обл., Корнинский р-н, Ходорков; ukr. Корнин, Ходорків). Do Červenej armády ho 5. januára 1944 povolal komisariát v Kornine (Корнинский РВК ). V stave 241. streleckej divízie zostal od 16 apríla 1944 nezvestný pri ukrajinskom meste Gorodenka. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju / Praskovju? Moisejevnu Sljusarenko z Chodorkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka nezistenej jednotky. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v 55. zdravotnícko-sanitárnej eskadre 30. samostatnej jazdeckej divízie. Pochovali ho v Brodskom na cintoríne.

Zoznam

Danil Iosifovič Adamec (Данил Иосифович Адамец)
Iľja Inokenťjevič Achminejev (Илья Инокентьевич Ахминеев), ev.: Sološnica, pochovaný: Sološnica alebo Brodské
Michail Sergejevič Aleksandrov (Михаил Сергеевич Александров)
Vasilij Sergejevič Ameľčenko (Василий Сергеевич Амельченко, niekde Jemeľčenko, Емельченко)
Matvej Andrejevič Andrejčuk (Матвей Андреевич Андрейчук)
Goris Šabanovič Askerov (Горис Шабанович Аскеров)
Matvej Christinovič Avramenko (Матвей Христинович Авраменко)
Ivan Iosifovič Bagašev (Иван Иосифович Багашев)
Ivan Ivanovič Bekečan (Иван Иванович Бекечан)
Vasilij Ivanovič Balabanov (Василий Иванович Балабанов)

Vladimir Timofejevič Belkin (Владимир Тимофеевич Белкин)
Ivan Jakovlevič Belov (Иван Яковлевич Белов)
Nikolaj Georgievič Belov (Николай Георгиевич Белов)
Grigorij Karpovič Berezovoj (Григорий Карпович Березовой)
Boris Pavlovič Bojčenko (Борис Павлович Бойченко)
Pjotr Aleksejevič Boldyrev (Петр Алексеевич Болдырев)
Ivan Lukjanovič Bondarenko (Иван Лукьянович Бондаренко)
Kuzma Stepanovič Bondarenko (Кузьма Степанович Бондаренко)
Vasilij Aleksejevič Borisenko (Василий Алексеевич Борисенко)
Michail Andrejevič Brovka (Михаил Андреевич Бровка, niekde Brovko, Бровко)

Sergej Nikolajevič Bukin (Сергей Николаевич Букин)
Pavel Petrovič Byk (Павел Петрович Бык)
Nikolaj Semjonovič Čaban (Николай Семенович Чабан)
Andrej Porfirjevič Čausjanskij (Андрей Порфирьевич Чаусянский)
Michail Stepanovič Čera (Михаил Степанович Чера)
Aleksandr Michajlovič Čvanov (Александр Михайлович Чванов)
Dmitrij Fjodorovič Demčenko (Дмитрий Федорович Демченко), ev.: Kuchyňa, pochovaný: pravdepodobne Brodské
Charlampij Fjodorovič Dorofejev (Харлампий Федорович Дорофеев)
Abdulachman Džulejev (Абдулахман Джулеев)
Aleksandr Aleksandrovič Esaulov (Александр Александрович Эсаулов, niekde Jesaulov, Есаулов)

Chan Jalalovič Fazlyjev (Хан Ялалович Фазлыев, niekde Jalolovič Fazlajev, Ялолович Фазлаев)
Fjodor Antonovič Fedonov (Федор Антонович Федонов)
Pavel Petrovič Gladkij (Павел Петрович Гладкий), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Anatolij Ivanovič Gordejev (Анатолий Иванович Гордеев)
Grigorij Nikiforovič Grigorov (Григорий Никифорович Григоров)
Džuma Chajmurzajev (Джума Хаймурзаев)
Nikolaj Fjodorovič Chochlov (Николай Федорович Хохлов)
Ivan Jefremovič Iľnickij (Иван Ефремович Ильницкий)
Vladimir Sergejevič Iutin (Владимир Сергеевич Иутин)
Pjotr Ignaťjevič Ivanov (Петр Игнатьевич Иванов), neev., pochovaný: pravdepodobne Brodské

Onufrij Dmitrievič Ivaško (Онуфрий Дмитриевич Ивашко), ev.: Sološnica, pochovaný: Sološnica alebo Brodské
Michail Pavlovič Jacko (Михаил Павлович Яцко), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Fir Semjonovič Jelochov (Фирь Семенович Елохов, niekde Firs, Фирс)
Vasilij Sergejevič Jemeľčenko (Василий Сергеевич Емельченко), pozri Ameľčenko
Toma Grigorjevič Jeremija (Тома Григорьевич Еремия, niekde Jeromec, Еромец)
Aleksandr Aleksandrovič Jesaulov (Александр Александрович Есаулов), pozri Esaulov
Nikolaj Lukič Judčic (Николай Лукич Юдчиц
Vasilij Ivanovič Juchima (Василий Иванович Юхима)
Agell Jusufov (Агелл Юсуфов, niekde Ačil, Ачил)
Erdzard Simonovič Kagadze (Эрдзард Симонович Кагадзе)

Vasilij Pavlovič Kapanica (Василий Павлович Капаница, niekde Kopanica, Копаница)
Leonid Jakovlevič Kasatkin (Леонид Яковлевич Касаткин)
Andrej Semjonovič Kirica (Андрей Семенович Кирица)
Vasilij Aleksejevič Kobik (Василий Алексеевич Кобик)
Andrej Ivanovič Kolesnik (Андрей Иванович Колесник, niekde Kolesnikov, Колесников)
Giľčij Vasiľjevič Komarov (Гильчий Васильевич Комаров)
Vasilij Pavlovič Kopanica (Василий Павлович Копаница), pozri Kapanica
Serafim Ivanovič Kosminin (Серафим Иванович Косминин, niekde Kosmynin, Космынин)
Timofej Danilovič Kostyšin (Тимофей Данилович Костышин), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Aleksandr Grigorjevič Kovalenko (Александр Григорьевич Коваленко), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice

Vasilij Vasiľjevič Krasnikov (Василий Васильевич Красников)
Jevgenij Grigorjevič Kupjanskij (Евгений Григорьевич Купянский)
Ivan Pavlovič Kuricyn (Иван Павлович Курицын)
Anatolij Aleksandrovič Leonťjev (Анатолий Александрович Леонтьев)
Nikolaj Ivanovič Machovikov (Николай Иванович Маховиков), pozri Mochovikov
Nikolaj Petrovič Makarov (Николай Петрович Макаров)
Ivan Vasiľjevič Malachov (Иван Васильевич Малахов)
Michail Fjodorovič Malikov (Михаил Федорович Маликов)
Jegor Semjonovič Mamyšev (Егор Семенович Мамышев)
Genadij Grigorjevič Matylenok (Генадий Григорьевич Матыленок, niekde Motylenok, Мотыленок)

Nikolaj Ivanovič Mochovikov (Николай Иванович Моховиков, niekde Machovikov, Маховиков)
Michail Jefimovič Mospanov (Михаил Ефимович Моспанов, niekde Jefremovič, Ефремович)
Genadij Grigorjevič Motylenok (Генадий Григорьевич Мотыленок), pozri Matylenok
Michail Aleksandrovič Mudrenko (Михаил Александрович Мудренко, niekde Aleksejevič, Алексеевич)
Žandarbek Mumbekov (Жандарбек Мумбеков)
Moisej Jevsejevič Nedogoga (Моисей Евсеевич Недогода)
Fjodor Petrovič Novikov (Федор Петрович Новиков)
Teodor Semjonovič Palajda (Теодор Семенович Палайда)
Nester Feofanovič Palko (Нестер Феофанович Папко, niekde Fjodorovič, Федорович), pozri Polko
Markomeľ Parlamov (Маркомель Парламов)

Nikolaj Dmitrievič Paškov (Николай Дмитриевич Пашков)
Vasilij Trofimovič Pazjuk (Василий Трофимович Пазюк)
Vasilij Ivanovič Pekšev (Василий Иванович Пекшев), vojnu prežil
Pjotr Andrejevič Perederno (Петр Андреевич Передерно), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Stepan Sidorovič Perevedenčuk (Степан Сидорович Переведенчук)
Michail Nikitovič Petrik (Михаил Никитович Петрик)
Nikolaj Vasľjevič Petrov (Николай Васильевич Петров)
Ivan Aleksejevič Pinok (Иван Алексеевич Пинок), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Nikolaj Ivanovič Pisenkov (Николай Иванович Писенков)
Nikolaj Aleksandrovič Podchaljuzin (Николай Александрович Подхалюзин)

Nester Feofanovič Polko (Нестер Феофанович Попко, niekde Fjodorovič, Федорович, Palko, Папко), vojnu prežil
Pjotr Jakovlevič Pustovoj (Петр Яковлевич Пустовой)
Grigorij Ivanovič Raspopin (Григорий Иванович Распопин, niekde Raskopin, Раскопин)
Ivan Petrovič Repin (Иван Петрович Репин)
Jakov Nikitovič Rezničenko (Яков Никитович Резниченко)
Grigorij Vasiľjevič Rjazanov (Григорий Васильевич Рязанов)
Semjon Jakovlevič Rosol (Семен Яковлевич Росол)
Stepan Andrejevič Rudakov (Степан Андреевич Рудаков)
Jakov Vladimirovič Rusenko (Яков Владимирович Русенко)
Fjodor Iľjič Rybaľčenko (Федор Ильич Рыбальченко)

Viktor Fjdorovič Sadošenko (Виктор Федорович Садошенко)
Gandar Agajevič Safarov (Гандар Агаевич Сафаров, niekde Gejdar, Гейдар)
Bejmurat Saidov (Беймурат Саидов)
Leonid Vasiľjevič Salin (Леонид Васильевич Салин)
Ivan Moisejevič Sandulenko (Иван Моисеевич Сандуленко, niekde Sajdulenko, Сайдуленко)
Stanislav Demjanovič Semenjuk (Станислав Демьянович Семенюк)
Jakov Pavlovič Semenov (Яков Павлович Семенов)
Grigorij Ivanovič Sljusarenko (Григорий Иванович Слюсаренко, niekde Slesarenko, Слесаренко)
Timofej Grigorjevič Smirnych (Тимофей Григорьевич Смирных)
Vladimir Ivanovič Sofinskij (Владимир Иванович Софинский), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice

Nikolaj Aleksandrovič Spylov (Николай Александрович Спылов), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Pjotr Vasiľjevič Stankevič (Петр Васильевич Станкевич)
Vasilij Ivanovič Stefanišin (Василий Иванович Стефанишин)
Ivan Grigorjevič Stepanov (Иван Григорьевич Степанов)
Sergej Pavlovič Sverčkov (Сергей Павлович Сверчков)
Ivan Romanovič Svirin (Иван Романович Свирин)
Ivan Vasiľjevič Ščupak (Иван Васильевич Щупак)
Grigorij Vasiľjevič Šiškin (Григорий Васильевич Шишкин)
Semjon Vasiľjevič Tarelkin (Семен Васильевич Тарелкин)
Pjotr Pavlovič Temnosogatyj (Петр Павлович Темносогатый)

Semjon Petrovič Tereščuk (Семен Петрович Терещук)
Sergej Kuzmič Tjagmij (Сергей Кузьмич Тягмий, niekde Tjagnij, Тягний)
Aleksandr Iľjič Tkačenko (Александр Ильич Ткаченко)
Nikolaj Vasiľjevič Turčinskij (Николай Васильевич Турчинский)
Andrej Andrejevič Ulanovskij (Андрей Андреевич Улановский)
Pjotr Petrovič Urjadov (Петр Петрович Урядов)
Aleksandr Vasiľjevič Vavrenjuk (Александр Васильевич Вавренюк)
Filipp Nikitič Venčur (Филипп Никитич Венчур)
Nikolaj Pavlovič Vlaznev (Николай Павлович Влазнев)
Fjodor Demenťjevič Voronov (Федор Дементьевич Воронов)

Demjan Jefimovič Zagorodnyj (Демьян Ефимович Загородный), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Ivan Fjodorovič Zaneman (Иван Федорович Занеман, niekde Zaniman, Заниман)
Vasilij Michajlovič Zemljakov (Василий Михайлович Земляков)
Gavriil Vasiľjevič Žebrun (Гавриил Васильевич Жебрун)
Aleksandr Romanovič Žerdev (Александр Романович Жердев)
Dmitrij Vasiľjevič Žmut (Дмитрий Васильевич Жмут), ev.: Brodské, pochovaný: Kostice
Michail Dmitrievič Žuk (Михаил Дмитриевич Жук)