P. Brezina uvádza, že v Skalici zahynulo 32 sovietskych a ďalších 23 rumunských vojakov. Sovietske jednotky pred príchodom mesto ostreľovali už od 5. apríla 1945. Priamo v intraviláne sa nebojovalo, Nemecké jednotky Skalicu opustili pod hrozbou obkľúčenia. Sovietske straty spôsobilo delostrelecko-mínometné ostreľovanie a aj transport ťažko zranených z Moravy. Počas prechodu frontu bolo v meste aj 19 civilných obetí z radov miestnych a evakuantov z Bratislavy.
Autorom pamätníka oslobodenia v meste bol sochár Tibor Bártfay a architekt R. Auer. Pamätník bol postavený v roku 1967 na námestí na mieste morového stĺpu, ktorý mu na 40 rokov prepustil svoje miesto.
V polkruhu okolo pamätníka neskôr pribudli pamätné tabule s menoslovom padlých vojakov Červenej armády a ďalšia so zoznamom skalických antifašistov, ktorí zahynuli počas vojny. Odhalili ich 10. apríla 1985. Pamätné tabule zaznamenali mená 51 padlých sovietskych vojakov. Asi polovicu z nich ako prepochovaných zo Skalice vykázal už Jaroslav Klíč (Slavín - pamätník vďaky, Bratislava 1973, 188+62 s.). Po zverejnení archívnych zoznamov padlých sovietskych vojakov na internete sa ozrejmilo, že títo vojaci s výnimkou podplukovníka Pľjušťa v Skalici pochovaní neboli, ani tu nepadli.
Pamätník oslobodenia bol v roku 2006 demontovaný. Po rekonštrukcii ho v roku 2007 umiestnili na nové miesto do novovybudovaného Parku oslobodenia pri ZŠ Mallého. V roku 2021 vykonalo mesto revitalizačnú obnovu na pamätníku vrátane Pľjušťovej busty v celkovej hodnote 2,9 tis. € s dotačnou pomocou úradu vlády.
Peter Brezina: Dni zrodu slobody a mieru, Skalica - Senica 1985, str. 16, 20
