V roku 1975 boli obce Borský (Svätý) Mikuláš a Borský (Svätý) Peter zlúčené do spoločnej obce Borský Mikuláš.
Podľa monografie Borského Mikuláša (Peter Brezina: Druhá svetová vojna, in: Borský Mikuláš, Skalica 2022, str. 108) bolo v miestnej časti Borský Peter na cintoríne pochovaných 13 vojakov Červenej armády, ktorí zomreli na následky zranení. O počtoch pochovaných v časti Borský Mikuláš poznatky v dostupnej literatúre nie sú, podľa Brezinu tam zomrel 1 sovietsky vojak a ďalších 8 utrpelo zranenia pri ostreľovaní obce nemeckým delostrelectvom.
V Borskom (Svätom) Petre mal sídlo 378. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 228. streleckej divízie. Podľa dostupných archívnych dokumentov portálu pamyat-naroda.ru prápor pochoval v severnej časti cintorína v Borskom Petre 10 vojakov. Z nich 6 zomrelo na následky otravy metanolom. V časti Borský (Svätý) Mikuláši bol pochovaný vojak na poľnej ceste do Lieskového a na cintoríne vojak, ktorého zrazilo nákladné auto.
Portál pamyat-naroda.ru má vygenerovaný vlastný zoznam Slavína. Sú v ňom chybne radení do Borského Mikuláša aj ďalší 5 vojaci z dôvodu nedostatočného a podobného označenia obcí Borský - Plavecký a Mikuláš - Peter v dokumentoch.
378. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 228. streleckej divízie
- Ivan Nikolajevič Kornjušin (Иван Николаевич Корнюшин) sa narodil v Rusku pri býv. okresnom meste Sadovoje buď v obci zapísanej ako Krasnyj alebo v seľsovete obce Chleborodnoje (Воронежская обл., Садовский р-н, пос. Красный altern. Хлебороденский с/с). Rok narodenia bol u jeho osoby uvedený rôzne; 1916, 1919, 1922. Do Červenej armády ho povolal komisariát v Sadovom asi v roku 1937 (Садовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Petrovnu Kornjušinovú z Krasného. Hodnosť poručíka mu priznali 15. augusta 1942 a nadporučíka 12. júna 1943. Slúžil v tejže hodnosti vo funkcii veliteľa čaty kurzov podporučíkov v 53. armáde a od 20. októbra 1944 ako veliteľ roty v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. 29. augusta 1943 mu udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 8. apríla 1945 na následky otravy metanolom v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie bol prijatý v ten istý deň. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Nikolaj Petrovič Veselov (Николай Петрович Веселов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v dedine Dubovka v Dubovskom seľsovete pri býv. okresnej obci Molodoj Tud (Калининская обл., Молодотудский р-н - Молодой Туд, Дубовский с/с). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát v Molodom Tude (Молодотудский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Aleksandru Petrovnu Vinogradovovú z Dubovského seľsovetu. V roku 1942 absolvoval vojenské chemické učilište. Hodnosť podporučíka mu priznali 10. marca 1942, hodnosť nadporučíka 19. februára 1943. V evidenčnom kartotečnom lístku vojaka chýba dátum povýšenia do hodnosti poručíka. Zaznačili tam otáznik, rovnako je otáznik pri uvedenom dátume povýšenia do hodnosti nadporučíka. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako náčelník chemickej služby v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V materskej jednotke ho v hodnosti poručíka v tejže funkcii 29. októbra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel na následky otravy metanolom 8. apríla 1945 v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Artjom Timofejevič Burda (Артем Тимофеевич Бурда) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Bogoduchov v obci zapísanej ako Rosško aj Rostki (Украинская ССР, Харьковская обл., Богодуховский р-н, с. Росшко altern с. Ростки; ukr. Богодухів). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Krasnyj Liman v Donecku (Краснолиманский РВК; ukr. Лиман). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Fjodorovnu Burda. V dokumentoch mala zaznamenané adresy Krasnyj Liman, ul. Kaganoviča 51 a mesto Topčicha v Altajskom kraji (Алтайский край, ст. Толчиха). Mali syna Vladimira (*1931). V intendantnom oddelení 106. samostatnej streleckej brigády mu 12. júna 1943 udelili medailu za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka administratívneho oddelenia v 795. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 11. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 8. apríla 1945 na ťažkú astmu v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Ivan Andrejevič Gasjak (Иван Андреевич Гасяк) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Bobrovniki pri býv. okresnej obci Koropec (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Коропецкий р-н, с. Бобровники; ukr. Коропець, Бобрівники). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Koropci (Коропецкий РВК). Otec žil v rodisku vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Do ktorej ho zaradili 21. marca 1945. Zomrel v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie 8. apríla 1945 na následky zranení z boja. Na liečenie nastúpil 7. apríla. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Michail Pavlovič Fedčenko (Михаил Павлович Федченко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Kamenka pri meste Krivý Roh (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Криворожский р-н, с. Каменка; ukr. Кривий Ріг, Кам'янка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Kirovograd, dnešným názvom Kropivnickij (Кировоградский ГВК - Кропивницкий; ukr. Кропивницький). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Jefimovnu Fedčenko z Kirovogradu, ul. Lunačarského 48. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako povozný v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zomrel v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie 8. apríla 1945 na následky zranení z boja. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
Oznámenie o smrti zaslané na adresu manželky bolo nedoručené, pretože adresát nežil v Kirovograde ani v Kirovogradskom okrese. - Mefodij Archipovič Kolomejčuk (Мефодий Архипович Коломейчук) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Gruzskoje pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, с. Грузское; ukr. Голованівськ, Грузьке). Do Červenej armády ho 21. marca 1944 povolal komisariát v Golovanevsku (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Archipa Petroviča Kolomejčuka z Gruzského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ručného guľometu v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 8. apríla 1945 na následky otravy metanolom v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Aleksandr Parmenovič Rogožin (Александр Парменович Рогожин, niekde Paramonovič, Парамонович) sa narodil v roku 1907 v Rusku v meste Červljonnaja pri meste Šelkovskaja na území Čečenska (Ставропольский край, Шелковской р-н, ст. Червленная). Do Červenej armády ho 1. augusta 1941 alebo 14. marca 1942 povolal komisariát v Šelkovskej (Шелковской РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Ivanovnu Rogožinovú z Červljonnej. V hodnosti seržanta ako obsluhe mínometu 133. samostatného mínometného pluku RGK (rezerva hl. velenia) 44. armády mu 2. decembra 1942 udelili medailu Za odvahu. V hodnosti st. seržanta roty 120-mm mínometov v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie mu 3. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu nezistenej jednotky tejže divízie. Zomrel 8. apríla 1945 na následky otravy metanolom v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Aleksej Illarionovič Sotničenko (Алексей Илларионович Сотниченко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Roveňki v obci Kamenno-Millerovo, dnešným názvom Kamennoje (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Ровеньковский р-н, с. Каменно-Миллерово - Каменное; ukr. Ровеньки, Кам'яне). Do Červenej armády ho 18. februára 1944 povolal komisariát v meste Zvenigorodka (Звенигородский РВК; ukr. Звенигородка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Lidiju Kondraťjevnu Sotničenko z Kamenno-Millerova. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta vo funkcii staršinu roty nezistenej jednotky 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 na následky otravy metanolom v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
- Stefan Ivanovič Gruška (Стефан Иванович Грушка, niekde nesprávne Ruška, Рушка) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine pri meste Keľmence v obci Polivanov Jar. Malo by ísť o zaniknutú obec juhovýchodne od dediny Majorka (Украинская ССР, Черновицкая обл., Кельменецкий р-н, с. Поливанов-Яр; ukr. Кельменці, Майорка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Keľmencoch (Кельменецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajlovnu Gruška z Polivanovho Jaru. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 22. marca 1945. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení z boja v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod priezviskom Ruška. Správny tvar mena je Gruška. - Timofej Zacharovič Grom (Тимофей Захарович Гром, niekde Gromov, Громов) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Žovteň (dnes Petroverovka) v obci Katerino-Platonovka (Одесская обл., Октябрьский = Жовтневый р-н - Жовтень - Петроверовка, с. Екатериноплатоновка – Катерино-Платоновка; ukr. Петровірівка, Катерино-Платонівка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Žovteni (Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Platonovnu Grom z Katerino-Platonovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 na následky otravy metanolom v 378. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 228. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na cintoríne v Borskom Petre.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod priezviskom Gromov, pravdepodobne správny ja ale tvar Grom.
779. strelecký pluk 228. streleckej divízie
- Aleksej Sidorovič Nasinnik (Алексей Сидорович Насинник) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Vapnjarki pri meste Tomašpoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Томашпольский р-н, с. Вапнярки; ukr. Томашпіль, Вапнярки). Do Červenej armády ho 19. marca 1945 povolal komisariát v Tomašpoli (Томашпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Moisejevnu Nasinnik z Vapnjarok. V stave 1127. streleckého pluku 337. streleckej divízie utrpel 26. apríla 1944 ťažké zranenie. Po vyliečení v stave 238. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie na rieke Tisa odniesol z poľa boja raneného veliteľa. Za uvedený čin ho 30. januára 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V tom čase už bol zaradený v mínometnom prápore 230. armádneho záložného streleckého pluku. Od 19. februára 1945 slúžil v hodnosti vojaka v 779. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Borskom Mikuláši. Podľa zápisu na poľnej mapke bol jeho hrob 1 km za obcou pri ceste do obce Lieskové pod krížom na križovatke (poľných) ciest v blízkosti osamelého domčeka.
141. oddiel vojenskej výstavby
- Ivan Petrovič Ovčinnikov (Иван Петрович Овчинников) sa narodil v roku 1895 v Rusku v železničiarskej osade Osinovaja Gora pri meste Čermuška (Молотовская обл., Чернушинский р-н, д. Осиновая Гора). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v okresnom meste Tatarsk (Татарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Ivanovnu Nekrasovovú z Tatarska, ul. Internacionaľnaja 126. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka konskej čaty 141. oddielu vojenskej výstavby 3. frontového útvaru obrannej výstavby. Zomrel 16. apríla 1945, keď ho zrazilo nákladné auto. Pochovali ho v Borskom Mikuláši v severovýchodnom rohu cintorína.
Chybná evidencia
- Abaľda Džanbekov (Абальда Джанбеков) sa narodil v roku 1897 v Kazachstane pri meste Balkašino, ktoré bolo centrom Molotovského okresu (Казахская ССР, Акмолинская обл., Молотовский р-н - Балкашино). Do Červenej armády ho 20. septembra 1944 povolal komisariát v Balkašine (Молотовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Typeitak Džanbekovovú z obce Novyj Gorodok pri Balkašine (Молотовский р-н, с. Новый Городок). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v Plaveckom Mikuláši.
Na priradenej poľnej mapke pohrebiska 912. streleckého pluku (bez mennej identifikácie) v Plaveckom Mikuláši malo byť miesto hrobu vyznačené červeným bodom, ktorý sa kvôli čiernobielemu skenu dokumentu nedá odlíšiť.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako prepochovaného z Borského Mikuláša. - Ivan Karpovič Borodin (Иван Карпович Бородин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Kansk alebo v obci Filimonovo pri Kansku (Красноярский край, г. Канск altern. Канский р-н, ст. Филимоново). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Kansku (Канский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marju Nikitičnu Borodinovú z Kanska. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Plaveckom Mikuláši. V zozname strát je zaznamenané miesto hrobu nedostatočne ako Mikuláš. Vzhľadom k dátumu smrti neprichádza do úvahy Borský Mikuláš. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaregistrovali ako prepochovaného z Borského Mikuláša.
- Vasilij Pavlovič Zverev (Василий Павлович Зверев) sa narodil v roku 1910 v Rusku v dedine Berezovka pri meste Šigony (Куйбышевская обл., Шигонский р-н, с. Березовка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov mesta Kujbyšev, dnešným názvom Samara (Сталинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikolajevnu Zverevovú z Berezovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 22. marca 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Plaveckom Mikuláši. V zozname strát je zaznamenané miesto hrobu nedostatočne ako Mikuláš. Vzhľadom k dátumu smrti neprichádza do úvahy Borský Mikuláš. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaregistrovali ako prepochovaného z Borského Mikuláša.
- Nikolaj Pavlovič Michejev (Николай Павлович Михеев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Dagestane v meste Machačkala (г. Махач-Кала). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Machačkaly (Махачкалинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Pavlovnu Michejevovú z Machačkaly, ul. Sovetskaja 28. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ guľometného (DŠK) oddielu v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Plaveckom Mikuláši. V zozname strát je zaznamenané miesto hrobu nedostatočne ako Mikuláš. Vzhľadom k dátumu smrti neprichádza do úvahy Borský Mikuláš. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaregistrovali ako prepochovaného z Borského Mikuláša.
2. mája 1945 vojakovi udelili medailu Za bojové zásluhy, podľa dekrétu ocenenia za boj pri Plaveckom Mikuláši 4. apríla 1945, keď so svojím oddielom odrážal nemecké útoky. - Grigorij Ivanovič Čelnokov (Григорий Иванович Челноков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Viljajki alebo Kaurec, obe pri okresnej obci Narovčat (Пензенская область, Наровчатский район, село Виляйки altern. с. Каурец). Do Červenej armády ho v roku 1942 (?) povolal komisariát v Narovčate (Наровчатский РВК). Matka vojaka žila v obci Viljajki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Plaveckom Petre na kóte, ktorá sa dá vo výkaze strát prečítať ako 659 (?). Mohlo by ísť o kótu 459, ktorou bol na predvojnových mapách označený vrch Dubov, iným názvom Kleň/Klenie.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako prepochovaného z Borského Petra.
Zoznam
Poznámky za menami referujú rozdiely medzi skutočným miestom hrobu a medzi zoznamom Slavína na pamyat-naroda.ru.
Ivan Karpovič Borodin (Иван Карпович Бородин), ev.: Borský Mikuláš, pochovaný: Plavecký Mikuláš
Artjom Timofejevič Burda (Артем Тимофеевич Бурда)
Grigorij Ivanovič Čelnokov (Григорий Иванович Челноков), ev.: Borský Peter, pochovaný: Plavecký Peter
Abaľda Džanbekov (Абальда Джанбеков), ev.: Borský Mikuláš, pochovaný: Plavecký Mikuláš
Michail Pavlovič Fedčenko (Михаил Павлович Федченко)
Ivan Andrejevič Gasjak (Иван Андреевич Гасяк)
Timofej Zacharovič Grom (Тимофей Захарович Гром, niekde Gromov, Громов)
Stefan Ivanovič Gruška (Стефан Иванович Грушка, niekde nesprávne Ruška, Рушка)
Mefodij Archipovič Kolomejčuk (Мефодий Архипович Коломейчук)
Ivan Nikolajevič Kornjušin (Иван Николаевич Корнюшин)
Nikolaj Pavlovič Michejev (Николай Павлович Михеев), ev.: Borský Mikuláš, pochovaný: Plavecký Mikuláš
Aleksej Sidorovič Nasinnik (Алексей Сидорович Насинник)
Ivan Petrovič Ovčinnikov (Иван Петрович Овчинников)
Aleksandr Parmenovič Rogožin (Александр Парменович Рогожин, niekde Paramonovič, Парамонович)
Aleksej Illarionovič Sotničenko (Алексей Илларионович Сотниченко)
Nikolaj Petrovič Veselov (Николай Петрович Веселов)
Vasilij Pavlovič Zverev (Василий Павлович Зверев), ev.: Borský Mikuláš, pochovaný: Plavecký Mikuláš
