V archívnych dokumentoch portálu pamyat-naroda.ru sú poznatky o 14 červenoarmejcoch, ktorých vojenské jednotky vykázali ako pochovaných vo Vysokej pri Morave (hist. Hochštetno).
222. gardový strelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie
- Nikolaj Vasiľjevič Vasilenko (Николай Васильевич Василенко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Samovka pri meste Začepilovka (Харьковская обл., Зачепиловский р-н, с. Самовка; ukr. Зачепилівка, Сомівка). Do Červenej armády ho v auguste 1943 povolal komisariát v meste Magdalinovka (Магдалиновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Ivanovnu Vasilenko z obce Marjevka pri Magdalinovke (Днепропетровская обл., Магдалиновский р-н, с. Марьевка; ukr. Магдалинівка, Мар'ївка). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ čaty v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 5. októbra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
- Ivan Sergejevič Jurčenko (Иван Сергеевич Юрченко) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Čerkesk v Karačajsko-čerkeskej republike (Черкесская АО, г. Черкесск, ул. Сталина, 108). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Čerkesku alebo v meste Pojarkovo, ktoré bolo centrom Michajlovského okresu v Amurskej oblasti (Черкесский РВК altern. Михайловский РВК - с. Поярково). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Uľjanu Michajlovnu Jurčenko z Čerkeska, ul. Aleksejeva 84. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ mínometnej roty v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 24. apríla 1944 a 8. októbra 1944 vyznamenali Radmi Červenej hviezdy a 9. februára 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
- Leonid Sergejevič Karljugov (Леонид Сергеевич Карлюгов) sa narodil 6. októbra 1907 v Rusku v dedine Muratovka pri okresnej obci Gagino (Горьковская обл., Гагинский район, с. Муратовка). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v meste Krasnyje Baki (Красно-Баковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Ivanovnu Karljugovovú z mesta Vetlužskij, pôv. Vetlužskaja, ul. Čkalova 24, pri Krasnych Bakoch (Горьковская обл., Красно-Баковский р-н, ст. Ветлужская). Priebeh služby: od. 1. júla 1941 - 52. strelecký pluk 18. divízie, od 19. decembra 1941 290. strelecký pluk osobitnej divízie, od 12. septembra 1942 – 224. tanková brigáda, od 12. novembra 1942 192. tanková brigáda, od 20. septembra 1943 Čerkasské pechotné učilište, ktoré ukončil 4. januára 1945. Hodnosť podporučíka mu priznali 4. januára 1945. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
- Pavel Gavrilovič Timofejev (Павел Гаврилович Тимофеев) sa narodil 25. januára 1925 v Rusku pri meste Bogotol v dedine zapísanej ako Nikolajevka (Красноярский край, Боготольский р-н, д. Николаевка). Do Červenej armády ho v januári 1943 povolal komisariát v kirgizskom meste Staraja Pokrovka, dnešným názvom Čuj, ktoré bolo centrom Čujského okresu (Чуйский РВК - Старая Покровка - Чуй). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Timofejevovú z kirgizského mesta mesta Tokmak, ul. Kamennaja 91 (г. Токмак, ул. Каменная, 91). Od 23. januára 1943 nastúpil na Taškentské guľometné učilište, ktoré ukončil a hodnosť podporučíka mu priznali 20. mája 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ guľometnej čaty v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 8. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 25. februára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
Vojakovi 26. mája 1945 priznali hodnosť poručíka. - Vasilij Michajlovič Davydov (Василий Михайлович Давыдов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Tatarstane v obci Boľšoj Mašljak pri býv. okresnej obci Kutlu-Bukaš, ktorá bola centrom Kzyl-Julduzského okresu (Татарская АССР, Кзыл-Юлдузский р-н - Кутлу-Букаш, с. Большой Машляк). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Chilok v Zabajkalsku (Хилокский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Davydovičova Davydova z Boľšeho Mašljaku. Vojak bol od marca 1943 držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Hodnosť podporučíka mu priznali 24. septembra 1944. Od mája 1944 bol politrukom v prápore 544. streleckého pluku 116. streleckej divízie, od decembra 1944 politrukom v práporoch 222. a 229. streleckých plukov 72. streleckej divízie. V zostave 229. streleckého pluku ho vyznamenali 20. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa (návrh podpísaný 3. marca). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave pri kostole.
Vojaka posmrtne 6. júna 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že zo 7. na 8. apríla bol v boji na pravom brehu Moravy smrteľne zranený.
- Konstantin Romanovič Meleka (Константин Романович Мелека) sa narodil v roku 1908 v neidentifikovanej obci zapísanej ako Košni-Komce (Moldavsko ?, Podnestersko ?, Ukrajina ?) pri meste Dubossary (Одесская обл., Дубасарский р-н, с. Кошни-Комцы). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal poľný vojenský komisariát v meste Braila na území Rumunska (полевой ВК, г. Браилов). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavu Fjodorovnu Meleka z Košni-Komce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 18. marca 1945 udelili medailu Za odvahu a 6. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Vysokej pri Morave.
- Grigorij Petrovič Žuk (Григорий Петрович Жук) sa narodil v roku 1904 v Bielorusku pri býv. okresnej obci Byteň v usadlosti Gnojno, dnešnej súčasti obce Višňovka (Барановичская обл., Бытенский р-н, с. Гнойно; biel. Быцень, Вішнёўка, Гнойна). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Byteni (Бытенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Makejevnu Žuk z Gnojna. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri samostatne stojacom dome 2500 m juhozápadne od Vysokej pri Morave.
- Pavel Danilovič Trikolič (Павел Данилович Триколич) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v meste Akkerman, dnešným názvom Belgorod-Dnestrovskij (Измаильская обл., г. Аккерман – Белгород-Днестровский; ukr. Білгород-Дністровський). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát v Akkermane (Аккерманский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Daniila Pavloviča Trikoliča z Akkermanu, ul. Sobornyj pereulok 48 (г. Аккерман, пер. Соборный, 48). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri samostatne stojacom dome 2500 m juhozápadne od Vysokej pri Morave.
- Nester Dmitrievič Zajac (Нестер Дмитриевич Заяц) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v obci Lapšin pri meste Berežany (Тернопольская обл., Бережанский р-н, с. Лапшин; ukr. Бережани, Лапшин). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Berežanoch (Бережанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Gavrilovnu Zajac z Lapšina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri samostatne stojacom dome 2500 m juhozápadne od Vysokej pri Morave.
- Stepan Iosifovič Rudkovskij (Степан Иосифович Рудковский) sa narodil v roku 1901 v Bielorusku pri meste Molodečno (Молодечненская обл., Молодечненский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Molodečne (Молодечненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Maľvinu Michajlovnu Rudkovskú z obce Malinovščina pri Molodečne (Молодечненский р-н, с. Малиновщина; biel. Маладзечна, Маліноўшчына). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri samostatne stojacom dome 2500 m juhozápadne od Vysokej pri Morave.
582. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 72. gardovej streleckej divízie
- Dimitrij Ivanovič Čigadar (Димитрий Иванович Чигадар) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Kyjeve (г. Киев). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v meste Saratov alebo v Kyjeve (Саратовский ГВК altern. Киевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Fjodorovnu Čigadar z Kyjeva, ul. Smirnova 4 (г. Киев, ул. Смирнова, 4). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 75. samostatnej gardovej prieskumnej rote 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 23. januára 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 8. marca 1945 Radom Červenej hviezdy. Zomrel 11. apríla 1945 v 582. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 72. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave na obecnom cintoríne.
Oznámenie o smrti matke, nebolo doručené, na adrese nežila.
Vojaka posmrtne 13. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. - Aleksandr Timofejevič Dluckij (Александр Тимофеевич Длуцкий) sa narodil 15. decembra 1915 v Rusku pri meste Irbejskoje v zaniknutej dedine Čeremuška (Красноярский край, Ирбейский р-н, д. Черемушка). V Červenej armáde bol od roku 1937, povolal ho komisariát v Irbejskom (Ирбейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu z kolchozu Nový život v seľsovete obce Derbiševa pri meste Argajaš (Челябинская обл., Аргаяшский р-н, Дербишевский с/с, к-з Новая Жизнь). Hodnosť poručíka mu priznali v roku 1942, hodnosť nadporučíka vo februári 1943 a hodnosť kapitána 31. mája 1944. V tejže hodnosti ako veliteľa roty protitankových zbraní v 229. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie ho 17. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej zástavy. Od 22. novembra 1944 slúžil v hodnosti kapitána v tomže pluku ako zástupca (strojnej časti) veliteľa práporu a od 31. marca 1945 bol v tejže funkcii v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 582. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 72. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave na obecnom cintoríne.
233. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie
- Dmitrij Gavrilovič Babič (Дмитрий Гаврилович Бабич) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Lysaja Gora pri býv. okresnej obci Blagodatnoje, obe pri meste Pervomajsk (Одесская обл., Благодатновский р-н, с. Лысая Гора; ukr. Первомайськ, Благодатне, Лиса Гора). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Blagodatnovskom (Благодатновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosiňju Andrejevnu Babič zo seľsovetu 2. Lysaja Gora (Благодатновский р-н, с/с 2 Лысая Гора). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako pohonič v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
- Nikolaj Judovič Mikitas (Николай Юдович Микитась, niekde Mikitajev, Микитаев) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Zeljonoje pri meste Petrovo (Кировоградская обл., Петровский р-н, с. Зеленое; ukr. Петрове, Зелене). Do Červenej armády ho v októbri 1943 povolal komisariát v Petrove (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Zacharovnu Mikitas zo Zeljoného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 29. septembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Vysokej pri Morave.
Vojaka posmrtne 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že zahynul pri odmínovaní brehov rieky Morava.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v chybnom tvare priezviska Mikitajev (Микитаев), správny tvar je Mikitas (Микитась), ktorý sa v materiáloch používa opakovane.
Zoznam
Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov vo Vysokej pri Morave, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru.
Dmitrij Gavrilovič Babič (Дмитрий Гаврилович Бабич)
Dimitrij Ivanovič Čigadar (Димитрий Иванович Чигадар)
Vasilij Michajlovič Davydov (Василий Михайлович Давыдов)
Aleksandr Timofejevič Dluckij (Александр Тимофеевич Длуцкий)
Ivan Sergejevič Jurčenko (Иван Сергеевич Юрченко)
Leonid Sergejevič Karljugov (Леонид Сергеевич Карлюгов)
Konstantin Romanovič Meleka (Константин Романович Мелека)
Nikolaj Judovič Mikitajev (Николай Юдович Микитаев), pozri Mikitas
Nikolaj Judovič Mikitas (Николай Юдович Микитась, niekde Mikitajev, Микитаев)
Stepan Iosifovič Rudkovskij (Степан Иосифович Рудковский)
Pavel Gavrilovič Timofejev (Павел Гаврилович Тимофеев)
Pavel Danilovič Trikolič (Павел Данилович Триколич)
Nikolaj Vasiľjevič Vasilenko (Николай Васильевич Василенко)
Nester Dmitrievič Zajac (Нестер Дмитриевич Заяц)
Grigorij Petrovič Žuk (Григорий Петрович Жук)
