Zoznam padlých červenoarmejcov 19. streleckej divízie (veliteľ plukovník Stepan Vasiľjevič Salyčev, *1905, Степан Васильевич Салычев) pochovaných v Bratislave bol spracovaný podľa archívnych dokumentov portálu pamyat-naroda.ru. Divízia podľa dostupných materiálov vykázala v Bratislave (pomimo Podunajských Biskupíc a Devína) 33 padlých, v skutočnosti ich však bolo len 31, pretože 2 vojaci vojnu prežili.
315. strelecký pluk 19. streleckej divízie
315. strelecký pluk (veliteľ podplukovník Nikolaj Petrovič Ščerbak, *1915, Николай Петрович Щербак) pochoval v Bratislave 6 radových vojakov. Podľa záznamu na poľnej mapke hrobu mali byť 4 vojaci pochovaní na východe Bratislavy na križovatke dvoch ulíc a železnice v predzáhradke 5 metrov od staničného domčeka (pravdepodobne na križovatke Továrenskej a Čulenovej ulice). Z nich vojak Mosenko vojnu prežil. Vojaci Ševčuk a Ložkin boli pochovaní v detskom parku na Rybnom námestí.
- Ivan Dmitrievič Anučin (Иван Дмитриевич Анучин) sa narodil v roku 1908 v Rusku v meste Tomsk (Новосибирская обл., г. Томск). Do Červenej armády ho 28. júna 1941 povolal komisariát v Tomsku (Томский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Andrejevnu Anučinovú z Tomska, ul. Bakšin-Timirjazevskij prospekt (г. Томск, Бакшин-Тимирязевский проспект). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Bratislavy.
- Arkadij Timofejevič Jandjuk (Аркадий Тимофеевич Яндюк) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Korosteň (Житомирская обл., г. Коростень; ukr. Коростень). Do Červenej armády ho 15. marca 1943 povolal komisariát v meste Žitomir (Житомирский ГВК; ukr. Житомир). Príbuzných nemal, ako bydlisko uvádzal detský domov v Korosteni. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha ľahkého guľometu v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. februára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy a 11. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Bratislavy.
- Prokofij Sergejevič Mosenko (Прокофий Сергеевич Мосенко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Velikokozyrščina pri býv. okresnej obci Kotovka (Днепропетровская обл., Котовский р-н, с. Великокозырщина; ukr. Котовка. Великокозирщина). Do Červenej armády ho 22. septembra 1943 povolal komisariát (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Grigorjevnu Mosenko z Velikokozyrščiny. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako guľometčík v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Od 22. marca 1945 bol zranený. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na východnom okraji Bratislavy.
Vojak vojnu prežil, v roku 1985 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. - Jemeľjan Filippovič Litovka (Емельян Филиппович Литовка) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Oľchovec pri meste Boguslav (Киевская обл., Богуславский р-н, с. Ольховец; ukr. Богуслав, Вільховець). Do Červenej armády ho 12. novembra 1944 povolal komisariát v Boguslave (Богуславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Trofimovnu Litovka z Oľchovca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. februára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Bratislavy.
- Andrej Nikitovič Ševčuk (Андрей Никитович Шевчук) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Suchoj Ovrag, dnešným názvom Suchoj Jar, pri býv. okresnej obci Andree-Ivanovka, dnešným názvom Černovoje (Одесская обл., Андрее-Ивановский р-н - Андрее-Ивановка - Черновое, с. Сухой Овраг - Сухоя Яр; ukr. Чернове, Сухий Яр). Do Červenej armády ho 6. novembra 1944 povolal komisariát v meste Tatarbunary (Татарбунарский РВК; ukr. Татарбунари). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikitu Aleksandroviča Ševčuka zo Suchého Ovragu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Bratislavy na Rybnom námestí v západnej časti detského parku.
- Michail Ivanovič Ložkin (Михаил Иванович Ложкин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Kostino, dnešnej súčasti mesta Koroljov (Московская обл., г. Костино - Королёв). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát v meste Tula (Тульский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Jegorovnu Ložkinovú z Kostina, ul. Truda 2. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ družstva rozviedky v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke ho vyznamenali 6. septembra 1944 Radom Červenej hviezdy, 10. októbra 1944 Radom slávy 3. stupňa a 8. decembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Bratislavy na Rybnom námestí v západnej časti detského parku.
Vojaka posmrtne 16. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa zápisu vo vyznamenaní padol 7. apríla v boji na pravom brehu Moravy.
1310. strelecký pluk 19. streleckej divízie
Z jednotiek 19. streleckej divízie vykázal najväčší počet padlých v Bratislave 1310. strelecký pluk (veliteľ podplukovník Michail Petrovič Kleščev Kleščev, *1906, Михаил Петрович Клещев). Bolo to 19 vojakov vrátane 3 dôstojníkov. Podľa výkazu strát boli pochovaní v juhovýchodnej časti Bratislavy. Bez realistickej predlohy boli pre nich zhotovené poľné mapky pohrebiska, zvlášť pre dôstojníkov. Podľa zápisov na mapkách boli hroby 100 m od kaplnky; pri kaplnke; pri kaplnke 200 m od cesty k Dunaju (?).
- Ivan Konstantinovič Korobkin (Иван Константинович Коробкин) sa narodil v roku 1922 v Rusku možno v seľsovete obce Boľšie Ugony pri meste Ľgov alebo pri meste Alejsk (Воронежская обл. Большеугонский с/с ? altern. Алтайский край, Алейский р-н). V Červenej armáde bol od roku 1939 alebo od augusta 1940. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Prokofjevnu Korobkinovú z neidentifikovanej obce Kalininskoje v seľsovete obce Plotava pri meste Alejsk (Алтайский край, Алейский р-н, Плотавский с/с, с. Калининское). V hodnosti seržanta vo veľkej skupine vojakov 44, gardového streleckého pluku zostal nezvestný od 3. októbra 1943. Hodnosť podporučíka mu priznali 7. augusta 1944 a hodnosť poručíka 5. februára 1945. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 11. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, pochovali ho na na juhovýchodnom okraji Bratislavy, 100 m od kaplnky.
- Prokofij Jemeľjanovič Olifirenko (Прокофий Емельянович Олифиренко) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine pri meste Boľšaja Belozjorka (Запорожская обл., Б.-Белозерский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát ruského mesta Usť-Ciľma (Усть-Цилемский РВК - Усть-Цильма). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jemeľjana Abramoviča Olifirenka z obce Malaja Belozjorka pri Boľšej Belozjorke (Б.-Белозерский р-н, Малая Белозерка; ukr. Велика Білозерка, Мала Білозерка). V hodnosti seržanta v 939. streleckom pluku 259, streleckej divízie ho 16. septembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 30. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, pochovali ho na na juhovýchodnom okraji Bratislavy, 100 m od kaplnky.
- Nuralim Sybankulov (Нуралим Сыбанкулов, niekde Nurali, Нурали) sa narodil v roku 1910 v Kazachstane v Oktjabrskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Koktal pri meste Žarkent (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., Октябрьский р-н). V Červenej armáde bol od roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Raisu Machajevnu Sybankulovovú z mesta Džarkent, dnešným názvom Žarkent (Талды-Курганская обл., Панфиловский р-н, Джаркент, ул. Горького, 22). Hodnosť poručíka mu priznali 26. januára 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, pochovali ho na na juhovýchodnom okraji Bratislavy, 100 m od kaplnky. Príslušnosť vojaka k 1310. streleckému pluku sa dala určiť len z poľnej mapky hrobu.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Trnavy pod menom Nurali Sybankulov (Нурали Сыбанкулов).
- Vasilij Grigorjevič Ismailov (Василий Григорьевич Исмаилов) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Borodino, dnešným názvom Budžak, v obci zapísanej ako Gataztak aj Gafestan, etymologicky najbližšie by tomu odpovedala obec Gofnungstaľ, dnešným názvom Nadija (Измаильская обл., Бородинский р-н, с. Гатазтак, Гофнунгсталь-Надия ?; ukr. Буджак, Надія). Do Červenej armády ho 8. júna 1944 povolal komisariát v Borodine (Бородинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Lukjanoviča Ismailova z miesta rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Ivan Arsenťjevič Golubničij (Иван Арсентьевич Голубничий) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine z obce Plachtievka pri býv. okresnej obci Sarata (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Плахтиевка; ukr. Сарата, Плахтіївка). Do Červenej armády ho 28. augusta 1944 povolal komisariát v Sarate (Саратский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Karpovnu Golubničaja z Plachtievky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Fjodor Semjonovič Machaňko (Федор Семенович Маханько) sa narodil v roku 1924 alebo 1904 na Ukrajine v obci Terpeňje pri meste Melitopoľ (Запорожская обл., Мелитопольский р-н, с. Терпенье; ukr. Мелітополь, Терпіння). Do Červenej armády ho 1. novembra 1943 povolal komisariát mesta Vasiľjevka v Záporoží (Васильевский РВК; ukr. Василівка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Borisovnu Machaňko z Terpeňja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Afanasij Ivanovič Muntjan (Афанасий Иванович Мунтян, niekde Muktjan, Муктян) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Šagany, dnešným názvom Primorskoje, pri meste Tatarbunary (Измаильская обл., Татарбунарский р-н, с. Шаганы - Приморское; ukr. Татарбунари, Приморське). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tatarbunaroch (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Jemeľjanovnu Muntjan zo Šagian. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v tvare priezviska Muktjan (Муктян), správny tvar je pravdepodobne Muntjan. - Taras Jemeľjanovič Ličevskij (Тарас Емельянович Личевский) sa narodil v roku 1910 v Bielorusku v dedine Nečatovo pri meste Stolin (Пинская обл., Столинский р-н, д. Нечатово; biel. Столін, Нячатава). Do Červenej armády ho 17. apríla 1944 povolal komisariát v Stoline (Столинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Prokopjevnu Ličevskú z Nečatova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Vasilij Vasiľjevič Černyj (Василий Васильевич Черный) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Velikaja Aleksandrovka (Херсонская обл., Больше-Александровский р-н, с. Большая/Великая Александровка ; ukr. Велика Олександрівка). Do Červenej armády ho 12. februára 1944 povolal komisariát vo Velikej Aleksandrovke (Больше-Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Spiridovnu Černú z Velikej Aleksandrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. februára 1945 a 1. apríla 1945 udelili medaily Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Ivan Ivanovič Fesenko (Иван Иванович Фесенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Markuši pri meste Berdičev (Житомирская обл., Бердичевский р-н, с. Маркуши; ukr. Бердичів, Маркуші). Do Červenej armády ho 1. januára 1944 povolal komisariát v Berdičeve (Бердичевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Raisu Petrovnu Fesenko z obce Markuši. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 1.
- Fjodor Semjonovič Kucenko (Федор Семенович Куценко, niekde Kupenko, Kuščenko, Купенко, Кущенко) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v obci Katerinovka pri meste Dolinskaja (Кировоградская обл., Долинский р-н, с. Екатериновка / Катериновка; ukr. Долинська, Катеринівка). Do Červenej armády ho 2. marca 1944 povolal komisariát v Dolinskej (Долинский РВК). Ako bydlisko uviedol Katerinovku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v tvare mena Kuščenko (Кущенко). Pravdepodobne správne bude Kucenko (Куценко), takto ho zapísali vo vyznamenaní aj na mapke pohrebiska. - Andrej Mefoďjevič Tolmačenko (Андрей Мефодьевич Толмаченко) sa narodil v roku 1913 v Moldavsku na území dnešnej Podnesterskej republiky v obci Krasnogorka pri meste Tiraspoľ (Молдавская ССР, Тираспольский р-н, с. Красногорка). Do Červenej armády ho 10. apríla 1944 povolal komisariát v Tiraspole (Тираспольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Stepanovnu Tolmačenkovovú z Krasnogorky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 3. mája 1944 a 11. apríla 1945 udelili medaily Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
- Nikolaj Petrovič Gurtovoj (Николай Петрович Гуртовой) sa narodil v roku 1915 v doneckej časti Ukrajiny v meste Makejevka (Сталинская обл., г. Макеевка). Do Červenej armády ho 10. októbra 1943 povolal komisariát v Makejevke (Макеевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Kuzminičnu Kokinovú, v staršom dokumente matku (?) Oľgu Andrejevnu, otca Pjotra Grigorjeviča Gurtového, všetkých z Makejevky zo sídliska šachty 8-9 v banskej štvrti Šeglovka č. d. 18-8 (г. Макеевка, п/о Щегловское, шахта 8-9, д. № 18-8). V rote 45-mm kanónov v 103. gardovom streleckom pluku 34. gardovej streleckej divízie mu 17. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
- Konstantin Nikitovič Carjuk (Константин Никитович Царюк) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Varvarovka, dnešnej súčasti mesta Nikolajev, v obci zapísanej ako Andrejevka (Николаевская обл., Варваровский р-н, с. Андреевка; ukr. Варварівка). Do Červenej armády bol komisariátom vo Varvarovke (Варваровский РВК) povolaný 2-krát 21. októbra 1941 a 2. marca 1944 pretože bol v zajatí, alebo žil na okupovanom území. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Carjuk z Andrejevky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
- Maksim Kondraťjevič Bevz (Максим Кондратьевич Бевз) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Trubočka pri býv. okresnej obci Sitkovce (Винницкая обл., Ситковецкий р-н, п. Трубочка; ukr. Ситківці, с. Трубочка). Do Červenej armády ho 18. marca 1944 povolal komisariát v Sitkovciach (Ситковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Lukerju Semjonovnu Bevz z Trubočky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2,
- Anatolij Pavlovič Sokolov (Анатолий Павлович Соколов) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Neja v seľsovete obce Jolkino buď v dedine Starovo alebo v neidentifikovanej obci Makarovka (Ярославская обл., Нейский р-н, Елкинский с/с, д. Старово altern. с. Макаровка). Do Červenej armády ho v auguste 1942 alebo 23. septembra 1942 povolal komisariát v Neje (Нейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Fjodoroviča Sokolova, ktorý ako bydlisko mal uvedené Starovo aj Makarovku.
O vojakovi sa predpokladalo, že v zostave 1008. streleckého pluku 11. apríla 1944 padol pri obci Badino a pochovali ho v meste Lozovajav Odeskej oblasti.
Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2. - Pjotr Aleksandrovič Janov (Петр Александрович Янов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Brusencovo pri býv. okresnej obci Lamskoje, ktorá bola centrom Volynského okresu (Орловская обл., Волынский р-н - Ламское, с. Брусенцово). Do Červenej armády ho 22. júna 1941 povolal komisariát v Lamskom (Волынский РВК), ale už 15. septembra 1941 padol do zajatia. Po vyslobodení ho opätovne do ČA povolal 10. apríla 1944 jeden z komisariátov v Odese (Сталинский РВК - г. Одесса). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Gavriloviča Janova z Brusencova. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta akom guľometčík v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 11. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy.
- Anton Filippovič Paňkov (Антон Филиппович Паньков) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri meste Irbit v dedine zapísanej ako Kirninskaja, etymologicky by mohlo ísť o usadlosť Kurjinka alebo obec Kurjinskij (Свердловская обл., Ирбитский р-н, д. Кирнинская - д. Курьинка - п. Курьинский). Do Červenej armády ho 14. augusta 1944 povolal komisariát v Irbite (Ирбитский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafiju Mitrofanovnu Paňkovovú z Kirninskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za boj v uliciach Bratislavy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
- Maksim Fjodorovič Zajac (Максим Федорович Заяц) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci 2. Novosjolovka pri meste Orechov (Запорожская обл., Ореховский р-н, с. Новоселовка-Вторая; ukr. Оріхів, Новоселівка). V Červenej armáde bol od roku 1943. Od 22. februára 1944 po 24. august 1944 bol v zajatí. Do ČA ho 17. septembra 1944 opätovne povolal komisariát v meste Izmail (Измаильский РВК; ukr. Ізмаїл). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju (niekde asi nesprávne Agafija) Jevgeňjevnu Zajac. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1310. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 28. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Bratislavy v hrobe č. 2.
32. strelecký pluk 19. streleckej divízie
32. strelecký pluk (veliteľom bol podplukovník Pjotr Tichonovič Grišin, *1905 Петр Тихонович Гришин asi len 11. apríla 1945 keď ho vo velení pluku mal nahradiť podplukovník Gafijat Chismatullič Išmurzin, *1910, Ишмурзин Гафият Хисматуллич) vykázal 3 vojakov padlých v Bratislave, pochovaní boli na Dunajskej ulici alebo na ulici pri Dunaji č. d. 6. Z nich ale vojak Jepifanov vojnu prežil.
- Salech Chamalitdinov (Салех Хамалитдинов) sa narodil v roku 1902 v Rusku v obci Tatarskoje Maklakovo pri okresnej obci Spasskoje (Горьковская обл., Спасский р-н, с. Татарское Маклаково). Do Červenej armády ho v septembri 1941 povolal komisariát v Spasskom (Спасский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zelejchu Chamalitdinovovú / Zilejchu Chošnidinovovú z Tatarského Maklakova. V 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie mu 19. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 32. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Bratislave na Dunajskej ulici pri dome č. 6, ale nejedná sa o názov ulice, podľa mapky hrobu by správnejšie malo byť asi ulica pri Dunaji.
- Michail Petrovič Jepifanov (Михаил Петрович Епифанов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v usadlosti Berezovka pri meste Mokšan (Пензенская обл., Мокшанский р-н, с. Березовка). Do Červenej armády ho v novembri 1942 povolal komisariát v Mokšani (Мокшанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Nikolajevnu Jepifanovovú (vo výkazoch strát sa spomína chybne ako manželka Darja Nikonovna Jepifanovová). Ako seržant v zostave 1008. streleckého pluku 266. streleckej divízie padol 10. septembra 1943 pri Slavjansku na Donbase do zajatia, strávil v ňom rok a mesiac. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta (vo výkazoch strát sa spomína v hodnosti vojaka ako strelec) v 32. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Bratislave na Dunajskej ulici pri dome č. 6; ale nejedná sa o názov ulice, podľa mapky hrobu by správnejšie malo byť asi ulica pri Dunaji.
Vojakovi v horeuvedenej jednotke vo funkcii telefonistu spojovacej roty 26. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu (za boj z 13. apríla pri Hohenruppersdorfe) a 28. júna 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy (za boj na rieke Dyje) a obdržal aj medailu Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne. Vzhľadom k vyznamenaniam vojak vojnu prežil (napriek výkazom strát a záznamu mena na poľnej mapke hrobu). - Nikolaj Petrovič Šakula (Николай Петрович Шакула) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Bogojavlensk, dnešnej súčasti mesta Nikolajev (Николаевская обл., Николаевский р.н, с. Богоявленск; ukr. Миколаїв). Do Červenej armády ho 7. septembra 1944 povolal komisariát v ruskom meste Saratov (Саратовский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Uľjanovnu Šakula z Bogojavlenska. V 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie mu 19. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako pohonič prepravnej roty v 32. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Bratislave na Dunajskej ulici pri dome č. 6, ale nejedná sa o názov ulice, podľa mapky hrobu by správnejšie malo byť asi ulica pri Dunaji.
88. samostatná prieskumná rota 19. streleckej divízie
- Iľjas Sargubenov (Ильяс Саргубенов) sa narodil v roku 1921 v Kazachstane pri meste Kustanaj (dnes Kostanaj) v obci zapísanej ako Šiškovka, ktorá je asi totožná s obcou Šiškinskoje (Казахская ССР, Кустанайская обл., Кустанайский р-н, с. Шишковка - Шишкинское). Do Červenej armády ho 25. marca 1941 povolal komisariát v Kustanaji (Кустанайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Karaša Bajžanova zo Šiškovky. V guľometnej rote 932. streleckého pluku 252. streleckej divízie mu 2. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 30. decembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 88. samostatnej prieskumnej rote 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili z dôvodu smrti v boji (vo výkaze strát dátum nezapísali, na mapke hrobu je dátum 5. apríl). Pochovali ho v Bratislave na juhovýchodnom okraji Vydrice.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je u vojaka zaznamenaný dátum smrti 17. apríl 1945 – je len mechanicky prevzatý z vyššieho riadku výkazu strát.
132. samostatný protitankový divizion 19. streleckej divízie
- Ivan Andrejevič Mijušev (Иван Андреевич Миюшев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Sasovo (Рязанская обл., Сасовский р-н, ст. Сасово). Pracoval ako sprievodca na tamojšej železnici. Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v Sasove (Сасовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelizavetu Šimonovnu Mijuševovú z obce Berestjanki pri Sasove (Рязанская обл., Сасовский р-н, с. Берестянки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76-mm kanóna v 132. samostatnom protitankovom divizione 19. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na v Bratislave na pravom brehu Dunaja v parku na východnej strane kóty 246.
90. delostrelecký pluk 19. streleckej divízie
- Ivan Konstantinovič Marachov (Иван Константинович Марахов) sa narodil v roku 1921 v Rusku pri okresnej obci Izmalkovo (Орловская обл., Измалковский р-н). Do Červenej armády ho v decembri 1943 povolal komisariát ukrajinského mesta Novgorodka, dnešným názvom Kamenec (Новгородковский РВК - Каменец; ukr. Кам'янець). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feklu Petrovnu Marachovovú z dediny Preobraženka pri Izmalkove (Измалковский р-н, д. Преображенка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 90. delostreleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Bratislave.
Vojaka posmrtne 24. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol v uličnom boji v Bratislave. - Dmitrij Aleksandrovič Tokarev (Дмитрий Александрович Токарев) sa narodil v roku 1923 alebo 1924 na Ukrajine v obci Sofievka pri býv. okresnom meste Kachovka (Херсонская обл., Каховский р-н, с. Софиевка; ukr. Каховка, Софіївка). Do Červenej armády ho v roku 1943 alebo 23. júna 1941 povolal komisariát v Kachovke (Каховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Andrejevnu Tokarevovú z obce Vasilevka (pôv. názov Katerinovka) pri Kachovke (Каховский р-н, с. Василевка / Екатериновка; ukr. Василівка). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 90. delostreleckom pluku 19. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Bratislave vo Vydrici.
556. samostatný spojovací prápor 19. streleckej divízie
- Michail Petrovič Gavšin (Михаил Петрович Гавшин) sa narodil v roku 1906 v Rusku v Baškirskej republike pri meste Kušnarenkovo asi v obci Šarilovo (Башкирская АССР, Кушнаренковский р-н, с. Шарипово - ?). Do Červenej armády ho 18. januára 1942 povolal komisariát v meste Ufa (Кировский РВК - г. Уфа), v ktorom žil na ul. Krupskej 33. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zoju Petrovnu Gavšinovú z Moskvy, ul. Vetošnyj pereulok 2, č. d. 252. Od 7. októbra 1943 slúžil v 525. samostatnej spojovacej rote 19. streleckej divízie ako obsluha rádiostanice. V tejto jednotke mu 11. mája 1944 a 17. mája 1944 udelili medaily Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v rovnakej funkcii v tejže divízii v 556 samostatnom spojovacom prápore, na ktorý bola 525. samostatná spojovacia rota pretransformovaná v novembri 1944. Na následky nemoci zomrel 6. apríla 1945. Pochovali ho na západe Bratislavy.
Zoznam
Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov 19. streleckej divízie v Bratislave, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznené poznámky za menoslovom sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.
Ivan Dmitrievič Anučin (Иван Дмитриевич Анучин)
Maksim Kondraťjevič Bevz (Максим Кондратьевич Бевз)
Konstantin Nikitovič Carjuk (Константин Никитович Царюк)
Vasilij Vasiľjevič Černyj (Василий Васильевич Черный)
Ivan Ivanovič Fesenko (Иван Иванович Фесенко)
Michail Petrovič Gavšin (Михаил Петрович Гавшин)
Ivan Arsenťjevič Golubničij (Иван Арсентьевич Голубничий)
Nikolaj Petrovič Gurtovoj (Николай Петрович Гуртовой)
Salech Chamalitdinov (Салех Хамалитдинов)
Vasilij Grigorjevič Ismailov (Василий Григорьевич Исмаилов)
Arkadij Timofejevič Jandjuk (Аркадий Тимофеевич Яндюк)
Pjotr Aleksandrovič Janov (Петр Александрович Янов)
Michail Petrovič Jepifanov (Михаил Петрович Епифанов), vojnu prežil
Ivan Konstantinovič Korobkin (Иван Константинович Коробкин)
Fjodor Semjonovič Kucenko (Федор Семенович Куценко, niekde Kupenko, Kuščenko, Купенко, Кущенко)
Fjodor Semjonovič Kupenko (Федор Семенович Купенко), pozri Kucenko
Fjodor Semjonovič Kuščenko (Федор Семенович Кущенко), pozri Kucenko
Taras Jemeľjanovič Ličevskij (Тарас Емельянович Личевский)
Jemeľjan Filippovič Litovka (Емельян Филиппович Литовка)
Michail Ivanovič Ložkin (Михаил Иванович Ложкин)
Fjodor Semjonovič Machaňko (Федор Семенович Маханько)
Ivan Konstantinovič Marachov (Иван Константинович Марахов)
Prokofij Sergejevič Mosenko (Прокофий Сергеевич Мосенко), vojnu prežil
Ivan Andrejevič Mijušev (Иван Андреевич Миюшев)
Afanasij Ivanovič Muktjan (Афанасий Иванович Муктян), pozri Muntjan
Afanasij Ivanovič Muntjan (Афанасий Иванович Мунтян, niekde Muktjan, Муктян)
Prokofij Jemeľjanovič Olifirenko (Прокофий Емельянович Олифиренко)
Anton Filippovič Paňkov (Антон Филиппович Паньков)
Iľjas Sargubenov (Ильяс Саргубенов)
Anatolij Pavlovič Sokolov (Анатолий Павлович Соколов)
Nuralim Sybankulov (Нуралим Сыбанкулов, niekde Nurali, Нурали), ev. chybne: Trnava, pochovaný: Bratislava
Nikolaj Petrovič Šakula (Николай Петрович Шакула)
Andrej Nikitovič Ševčuk (Андрей Никитович Шевчук)
Dmitrij Aleksandrovič Tokarev (Дмитрий Александрович Токарев)
Andrej Mefoďjevič Tolmačenko (Андрей Мефодьевич Толмаченко)
Maksim Fjodorovič Zajac (Максим Федорович Заяц)
