Sovietski vojaci pochovaní v Lozorne

Lozorno oslobodili vojaci Červenej armády 4. apríla 1945. Podľa dokumentov z pamyat-naroda.ru zostalo po prechode frontu v Lozorne pochovaných 27 radových vojakov a ďalších 7 vo vyšších hodnostiach. Boli pochovaní 100 metrov severovýchodne od konca obce, pri kostole (z toho jeden je explicitne uvedený pri pomníku padlých) a jeden vojak bol pochovaný na severnom okraji obce pri lese.

• Ivan Iľjič Vasiľjev (zvaný Kobyčkin-Kovyčkin; Иван Ильич Васильев; Кобычкин-Ковычкин) sa narodil v roku 1923 Rusku pri Moskve meste Tušino (časť Moskvy; Московская область, город Тушино; altern. Московская обл., Истринский р-н, деревня П. Лужецкое ). Do Červenej armády ho povolali 7. novembra 1941. Naposledy slúžil v 982. samostatnej rote káblových spojení 7. gardovej armády v hodnosti slobodníka ako líniový prieskumník. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iľju Semjonoviča Kobyčkina z Tušina, v inom dokumente matku Alexandru Fominovnu Kovičkinovú z Tušina. Bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu, medaily Za odvahu (1943) a Radu Červenej hviezdy (1944). Zahynul pri bombardovaní, zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945. Pochovali ho na okraji lesa na severnom konci Lozorna.

Súčasťou 7. gardovej armády bola 81. gardová strelecká divízia, ktorej velil plukovník Michail Andrejevič Orlov (*1926, Михаил Андреевич Орлов). Divízia pochovala v Lozorne 25 radových vojakov a štyroch dôstojníkov. Ich mená boli zapísané v zozname ľudských strát za každý pluk divízie osve. V dostupných dokumentoch sa pravidelne uvádza dátum vyradenia vojaka zo stavu jednotky z dôvodu smrti v boji (prípadne z príčiny zranenia, zajatia, nezvestnosti, preradenia...). Sporadickejšie boli zverejnené dokumenty s dátumom smrti. Niekedy sa dátum vyradenia s dátumom smrti zhodoval, častejšie však bol o deň možno aj dva posunutý.
V Lozorne pri kostole zo severovýchodnej strany boli pochovaní traja radoví vojaci 233. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie. Pluku velil gardový podplukovník Andrej Pantelejevič Voron (*1913, Андрей Пантелеевич Ворон). Miesto pochovania vojakov zaznamenali druhovia na orientačnej poľnej mapke vyznačením päťcípou hviezdou (dodatočne sme zvýraznili červenou farbou).
Približne v rovnakej dobe troch radových vojakov 233. pluku pochovali za Pernekom pri ceste do Pezinka, troch radových na severovýchodnom konci Jablonového, dvoch radových pri kostole vo Vysokej pri Morave, troch dôstojníkov v Záhorskej Vsi a dvoch dôstojníkov v Jablonovom.

• Aleksandr Filippovič Olejnik (Александр Филиппович Олейник) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v osade Voďjana pri obci Kompanijivka (Кировоградская обл., Компанеевский район, село Водяна; ukr. Кропивницький /pôv. Кировоград/, Компаніївка, Водяне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikitovnu Olejnik. Bol ocenený medailou Za odvahu za bojový čin z 21. septembra 1924 na území Rumunska, pri ktorom sa vyznamenal ako mínometčík. Vyradený zo stavu jednotky bol 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
• Anisim Dmitrijevič Prostačenko (Анисим Дмитриевич Простаченко; niekde aj Prostočenko, Просточенко) sa narodil v roku 1903 v Rusku v osade Korennoje (Воронежская обл., Воробьевский р-н, с. Коренное). Aj s blízkymi príbuznými žil v Stalingrade (dnes Volgograd, matka Anna Semjonovna Prostačenko na ulici Dvinského, manželka na ulici Novoseľskaja). Do Červenej armády ho povolali 24. augusta 1941. Pri Odese čoskoro padol do zajatia 15. septembra 1941 a tri roky strávil v rumunskom lágri. Po vyslobodení slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V úmrtnom oznámení, ktoré o štyri dni zaslali matke, bola uvedená Záhorská Ves v pôvodnejšom tvare Uhorská Ves ako miesto pochovania syna, v zátvorke bolo mylne uvedené Rakúsko. V skutočnosti ho pochovali v Lozorne pri kostole.
• Azam Madimovič Alimov (Азам Мадымович Алимов; niekde aj v tvare Azat Nadimovič Alimov, Азат Надымович Алимов) sa narodil v roku 1919 v Uzbekistane pri meste Fergana (Узбекская ССР, Ферганская обл.). Slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.

Pri kostole v Lozorne boli pochovaní aj dvaja dôstojníci z iných súčastí 81. divízie.

• Michail Grigorjevič Krašeninnikov (Михаил Григорьевич Крашенинников) sa narodil 5. októbra 1915 v Rusku v obci Berezovskoje pri meste Kuragino (Красноярский край, Курагинский р-н, с. Березовское). V Červenej armáde bol od júna 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Sergejevnu Barchatovovú z obce Subbotino. Ocenený bol medailami Za obranu Stalingradu, Za obranu Leningradu, Radom Červenej hviezdy (1944) a Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944). Naposledy slúžil v hodnosti gardového kapitána ako hlavný adjutant práporu 238. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie. Padol v boji 3. apríla 1945. Pochovali ho pri kostole v Lozorne zo západnej strany.
• Semjon Dmitrijevič Makarov (Семен Дмитриевич Макаров) sa narodil 17. septembra 1915 v Rusku v obci Čebotaricha (Иркутская обл., Куйтунский р-н, с. Чеботариха). Do Červenej armády bol povolaný 12. septembra 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feonu Isajevnu Makarovovú z Čebotarichy. Vyznamenali ho Radom Červenej hviezdy (1944). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 109. gardovom samostatnom komunikačnom prápore 81. gardovej streleckej divízie. Padol pri nálete nepriateľských lietadiel, zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945. Pochovali ho pri juhovýchodnej strane kostola v Lozorne.

Pri kostole v obci boli pochovaní traja vojaci 24. gardového streleckého korpusu zo 7. gardovej armády, ktorým bola 81. strelecká divízia podriadená. Spolu zahynuli pri leteckom nálete na ich štábne vozidlo.

• Torik Nšanovič Grigorjan (Торик Ншанович Григорьян; niekde aj Nušapovič, Našanovič, Нушапович, Нашанович ) sa narodil v roku 1914 v Arménsku v meste Leninakan (Армянская ССР, г. Ленинакан). Do služby v Červenej armáde nastúpil 27. júna 1941. Slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako sanitárny inštruktor v 16. samostatnom zdravotníckom prápore 15. gardovej streleckej divízie. Bol držiteľom medailí Za obranu Stalingradu, Za bojové zásluhy (1943) a Za odvahu (1944). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ajkuš Abgarovnu Arakeľjan z Leninakanu. Od 9. augusta 1944 bol ako štábny sanitárny inštruktor v hodnosti staršieho seržanta zaradený do zostavy 24. gardového streleckého korpusu 7. gardovej armády. Poslednou jeho funkciou, zapísanou vo výkaze ľudských strát, bola funkcia Náčelníka elektrostanice veliteľskej roty. Padol 5. apríla 1945 po bombovom nálete nepriateľského lietadla, keď vyslobodzoval osádku z horiaceho štábneho vozidla. Posmrtne ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
• Aleksej Grigorjevič Obedkov (Алексей Григорьевич Объедков) sa narodil v roku 1917 v Rusku v osade Ternovskij (Воронежская обл., Козловский р-н, ст. Терновка). Do služby v Červenej armáde ho povolali v Tiraspole (Moldavsko) 23. júna 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Michajlovnu Obedkovovú z obce Poznanka v Odeskej oblasti. Slúžil ako šofér v 24. gardovom streleckom korpuse v hodnosti gardového seržanta. Zomrel 5. apríla 1945 po zásahu bomby nepriateľského lietadla, keď zachraňoval horiace štábne auto a jeho osádku. Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.
• Viktor Platonovič Filičkin (Виктор Платонович Филичкин) sa narodil v roku 1906 v Rusku v obci Gagarino (Рязанская обл., Троекуровский р-н, с. Гагарино). Do služby v Červenej armáde nastúpil 29. septembra 1942. Naposledy pracoval ako šéfkuchár 24. gardového streleckého korpusu v hodnosti staršieho gardového seržanta. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Pankraťjevnu Filičkinovú z mesta Ivantejevka pri Moskve. Bol dvojnásobným držiteľom medaily Za bojové zásluhy (1943, 1944). Zomrel po zásahu bomby z nepriateľského lietadla 5. apríla 1945. Posmrtne ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Lozorne pri kostole.

V susedstve kostola pri pomníku padlých bol pochovaný vojak, ktorý zahynul pri búrke.

• Samson Nikonovič Tarasenko (Самсон Никонович Тарасенко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Malé Kobyljaky (Полтавская обл., Ново-Сенжарский р-н, с. Малые Кобеляки; ukr. Полтава, Нові Санжари, Мале Кобиляки). Do Červenej armády bol povolaný 1. októbra 1943. Slúžil v hodnosti vojaka ako šofér rádiovej roty v 128. samostatnom rádio-spojovacom pluku 7. gardovej armády. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Grigorjevnu Tarasenko z Malých Kobyljakov. Zahynul 18. apríla 1945 v búrke po zásahu bleskom. Pochovali ho v Lozorne pri kostole vedľa pomníka padlých v samostatnom hrobe.

Dvadsať v boji padlých radových vojakov a jedného dôstojníka 235. gardového pluku, ktorému velil podplukovník Ivan Pavlovič Moisejev (*1906, Иван Павлович Моисеев) uložili na poľnom plukovom cintoríne v Lozorne. Zriadili ho 100 metrov severovýchodne od konca obce Lozorno. Miesto sa nachádzalo v priestore píly alebo neďaleko jej západného okraja. Radoví vojaci boli pochovaní v troch hrobových miestach. Ukladali ich v dvoch radoch, v jednom prípade je popisok uloženia dvoch vojakov totožný, opísali sme to podľa zdroja. Telo dôstojníka bolo pochované v samostatnom hrobe na rovnakom mieste.
Približne v rovnakom čase dvoch vojakov pluku pochovali v Perneku 400 metrov východne od kostola, troch v Suchohrade na cintoríne a ôsmych, ktorí zomreli na následky zranení v poľnom lazarete pochovali v Šenkviciach pri kostole.

• Boris Vasiľjevič Vlasov (Борис Васильевич Власов) sa narodil 27. alebo 17. júna 1924 v Rusku v obci Uspenskoje (Горьковская обл., Вознесенский р-н, д. Успенское). Do služby v Červenej armáde bol povolaný 12. augusta 1943. Od 26. februára 1945 slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Za kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Michajloviča Vlasova z mesta Lyskovo pri Nižnom Novgorode. Padol v boji, zo stavu jednotky ho vyradili 5. apríla 1945. Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Pochovaný bol na poľnom cintoríne svojho pluku 100 metrov severovýchodne od Lozorna.

Na orientačnej poľnej mapke, ktorú zhotovil príslušník jednotky, je poľný cintorín radových vojakov z 235. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie padlých v boji označený krížikom (miesto sme zvýraznili červeným krúžkom). Vo výkaze ľudských strát pluku pri každom vojakovi je miesto cintorína popísané 100 metrov severovýchodne od obce.

• Ivan Leonťjevič Podust (Иван Леонтьевич Подуст) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v osade Plachtijevka (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Плахтиевка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Плахтіївка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiljevnu Podust, ktorá žila v Plachtijevke. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 2. rad, 1. zľava.
• Michail Josifovič Šram (Михаил Иосифович Шрам) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Kabardsko-Balkarskej republike v meste Naľčik (Кабардино-Балкарская АССР, г. Нальчик). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Cemenu Michailovnu Šram z Naľčika. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 2. rad, 4. zľava.
• Jevmenij Isakovič Solomacha (Евмений Исакович Соломаха; niekde ako Jevgenij Isaakovič, Евгений Исаакович) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v osade Plachtijevka (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Плахтиевка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Плахтіївка). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Isaka Leonťjeviča Solomachu, ktorý žil v Plachtijevke. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 2. rad, 2. zľava.
• Michail Markovič Kaner (Михаил Маркович Канер) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Republike Baškortostan v meste Davlekanovo (Башкирская АССР, г. Давлеканово). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol starého otca (Lejb Josifovič Bur....), ktorý žil na rovnakej adrese, ako bolo rodisko vojaka na Dúhovej ulici v Davlekanove. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 1. zľava.
• Anton Illarionovič Lužanskij (Антон Илларионович Лужанский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v osade Kostorga (Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Косторга; ukr. Ізмаїл, bližšie nevieme určiť). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Alexejevnu Lužanskú, ktorá žila v Kostorge. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 3. zľava.
• Jakov Kuprijanovič Černenko (Яков Куприянович Черненко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v osade Nikolajevka (Одесская обл., Троицкий р-н, с. Николаевка; ukr. Одеса, Троїцьке, Миколаївка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kuprijana Gavriloviča Černenka, ktorý žil v Nikolajevke. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 2. rad, 3. zľava.
• Roman Vasiľjevič Miľcin (Роман Васильевич Мильцын, niekde v tvare Мильцин, Мильцен) sa narodil v roku 1906 v Rusku v osade Stepaniščevo (Тамбовская обл., Хоботовский р-н, с. Степанищево). V Červenej armáde bol od roku 1941. Prvýkrát utrpel zranenie 25. septembra 1942 v bitke pri Stalingrade. Ďalšie zranenie utrpel v boji na pravom brehu rieky Tisa 25. októbra 1944, keď zlikvidoval 7 vojakov nepriateľa. Za tento čin bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Alexandru Timofejevnu Miľcinovú. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 4. zľava.
• Karp Sidorovič Burykin (Карп Сидорович Бурыкин) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Alexandrovka (Одесская обл., Котовский р-н, с. Александровка; ukr. Одеса, Котовський - severovýchodná časť Odesy, Олександрівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Zacharovnu Burykinovú, ktorá žila v Alexandrovke. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 2. rad, 4. zľava.
  Pravdepodobne je to ten istý vojak, ktorý bol v Červenej armáde od marca 1944. V počiatku slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom výsadkovom pluku 1. gardovej výsadkovej divízie (53. armáda), v ktorom bol vyznamenaný Radom Červenej zástavy za bojový čin pri rieke Tisa z 25. októbra 1944.
• Urašaj Turganov (Урашай Турганов) sa narodil v roku 1920 v Uzbekistane pri meste Kungrad (Каракалпакская АССР, Кунградский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol brata Rustama Turganova, ktorý žil v meste Buchara. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 5. zľava.
• Pavel Afanasjevič Rybak (Павел Афанасьевич Рыбак) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v osade Vološkovo (Черновицкая обл., Секурянский р-н, с. Волошково; ukr. Чернівці, Сокиряни, Волошкове). Do Červenej armády ho povolali v apríli 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskevu Vasiljevnu Rybakovú, ktorá žila vo Vološkove. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti, padol v boji pri Jablonovom, o ktoré sa bojovalo 4. apríla. Pochovali ho v hrobe č. 2, 1. rad, 1. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Na pamätnej tabuli v Lozorne, ktorú dali osadiť jeho deti, je uvedený dátum smrti 6. apríl 1945.
• Aleksandr Fjodorovič Iljušenok (Александр Федорович Илюшенок) sa narodil v roku 1915 v Bielorusku v osade Vjaljaciči pri meste Borisov (Минская обл., Борисовский р-н, Велятевский с/с; biel. Мінск, Барысаў, Вяляцічы). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Jegorovnu Iljušenok z Vjaljaciči. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 1. rad, 2. zľava.
• Nikolaj Matvejevič Ostapenko (Николай Матвеевич Остапенко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Vradijevka (Одесская обл., Врадиевский р-н, с. Врадиевка; ukr. Одеса, Врадіївка). V zostave Červenej armády bol od 28. augusta 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Naďju Ivanovnu Ostapenko. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 1. rad, 1. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Dostal ho za bojový čin pri útoku na obec Láb, keď zlikvidoval viacero nemeckých vojakov a sám pri tom padol 5. apríla 1945.
• Prem. Žabarov (Прем. Жабаров) sa narodil v roku 1907 v Uzbekistane v obci Čada pri meste Čirakči (Бухарская обл., Чиракчинский р-н, с. Чада). V zostave Červenej armády bol od 11. augusta 1944. Zranený bol 6. septembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mizaem Žabarovovú, ktorá žila v obci Čada. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 1. rad, 4. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Dostal ho za bojový čin pri útoku na obec Láb, keď zlikvidoval viacero nemeckých vojakov a sám pri tom padol 5. apríla 1945.
• Kušpak Turdukulov (Кушпак Турдукулов; niekde aj ako Kušpan Tardukulov, Kuščpak Turdukulo, Кушпан Тардукулов, Кущпак Турдукуло) sa narodil v roku 1912 v Uzbekistane v obci Kalios pri meste Akkurgan (Ташкентская обл., Аккурганский р-н, с. Калиос altern. с. Кальес, с. Калыз ). Do Červenej armády bol povolaný 22. decembra 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Janyš Nazarovovú, v neskoršom období uviedol, že blízkych príbuzných nemá. V Charkove v júni 1942 padol do zajatia. Dlhší čas strávil v rumunských zajateckých táboroch, z ktorých bol vyslobodený v septembri 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 2. rad, 1. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Dostal ho za bojový čin pri Lozorne, kde zlikvidoval viacero nemeckých vojakov a sám pri tom padol 5. apríla 1945.
• Pavel Semjonovič Aleksejev (Павел Семенович Алексеев) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine (Измаильская обл., Лиманский р-н, Масбурковский с/с; ukr. Ізмаїл, Лиманське, bližšie nevieme určiť). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Aleksejevnu Aleksejevovú, ktorá žila v osade Masburka. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 2, 2. rad, 2. zľava.
• Grigorij Petrovič Kostenko (Григорий Петрович Костенко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Michajlovka (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Михайловка; ukr. Ізмаїл, Сарата, Михайлівка). Do služby v Červenej armáde nastúpil 1. novembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefimiju Michailovnu Kostenko, ktorá žila v Michajlovke. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 3, 1. rad, 2. zľava. Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za bojový čin v Lábe. Granátmi zničil tri guľometné postavenia nepriateľa v opevnených v domoch, ale pritom 4. apríla 1945 padol.
• Ivan Fjodorovič Kravčenko (Иван Федорович Кравченко) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci Turlak (Измаильская обл., Саратский р-н, с. Tурлак; ukr. Ізмаїл, Сарата, Tурлаки - časť mesta Молога). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Kravčenko z Turlaku. Zo stavu jednotky bol vyradený 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 4, 2. rad, 2. zľava.
• Ivan Ivanovič Marenič (Иван Иванович Маренич) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Malá Nechvorošča (Полтавская обл., Нехворощанский р-н, с. М.-Нехвороща; ukr. Полтава, Мала Нехвороща). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Pavlovnu Mareničovovú, ktorá žila v Malej Nechvorošči. Bol vyznamenaný medailou Za odvahu za bojový čin z 2. septembra 1944. V odôvodnení vyznamenania je zaznamenaný v hodnosti slobodníka z čaty protichemickej ochrany 235. pluku. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 4, 2. rad, 1. zľava.
• Pjotr Aleksejevič Pavlov (Петр Алексеевич Павлов) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v obci Mostin v Luhanskej oblasti (Ворошиловградская обл., Мостковский р-н, с. Мостин; ukr. Луганськ - pôv. Ворошиловград, Містки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Vjeru Dmitrijevnu Pavlovovú z Mostinu. Zo stavu jednotky bol vyradený 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 4, 1. rad, 2. zľava.
• Fjodor Lavrenťjevič Sazonov (Федор Лаврентьевич Сазонов; niekde v tvare Sazanov, Сазанов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Kuguľta (Ставропольский край, Шпаковский р-н, Кугульта). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akusinu Ignaťjevnu Sazonovovú, ktorá žila v Kuguľte. Zo stavu jednotky bol vyradený 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v hrobe č. 4, 1. rad, 1. zľava.

Neďaleko poľného cintorína radových vojakov 235. pluku padlých v boji, ale bližšie k obci pochovali dvoch vojakov (radového vojaka 238. pluku a dôstojníka 235. pluku), ktorí zomreli na následky zranení. Miesto je na poľných mapkách zhotovených rovnakou osobou (v prípade vojaka 238. pluku s väčším časovým odstupom) označené ako občiansky cintorín.
Na rovnako označenom mieste pochovali aj vojaka z 590. (68.) zdravotnícko-sanitárneho práporu podriadenému 81. gardovej streleckej divízii, ktorý zomrel na následky choroby.

• Luka Dmitrijevič Bujnyj (Лука Дмитриевич Буйный) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Petrakovka (Киевская обл., Катеринопольский р-н с. Петраковка; ukr. Київ, Катеринопіль, Петраківка). Ako radový vojak sa pri Poltave v roku 1941 dostal do zajatia. Po vyslobodení bol v októbri 1944 opätovne zaradený do stavu Červenej armády. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktná osoba bola uviedená manželka Justinija Fedorovičovna Bujnaja z obce Petrakovka. 7. apríla 1945 utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel 8. apríla 1945. Pochovali ho v Lozorne na občianskom cintoríne v samostatnom hrobe č. 2.
• Nikifor Fedosejevič Vychvatnjuk (Никифор Федосеевич Выхватнюк; niekde aj Fedorovič, Федорович) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v Kyjeve alebo v obci Silica v Kyjevkej oblasti (г. Киев altern. Киевская обл., Ладыжинский р-н, с. Силица). Do Červenej armády ho povolali v roku 1939 v Kyjeve. Žil pravdepodobne v ruskom meste Kurgan pri Čeľjabinsku, kde ho povolali do armády v roku 1942. Dlhodobo slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie naposledy v hodnosti nadporučíka. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Juliju Aleksandrovnu Pozdňakovovú z osady Dubrovka pri Kurgane (meno matky Aleksandra Ivanovna). Vyznamenaný bol Radom Červenej zástavy (1943), Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944) a Radom Červenej hviezdy (1945). Zomrel 8. apríla 1945 na následky zranení, ktoré utrpel v ten istý deň. Pochovali ho v Lozorne na občianskom cintoríne.
• Andrej Jefimovič Vinnik (Андрей Ефимович Винник) sa narodil v roku 1912 v Rusku v obci Romanovka pri meste Škotovo (Приморский край, Шкотовский р-н, с. Романовка). Do Červenej armády ho povolali 19. marca 1942. Slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta, ale nevieme v ktorej jednotke. Jeho manželkou bola Galina Ivanovovna Treťjakovová (neskôr uvedená pod manželovým priezviskom Vinnik) z Romanovky. Od júna 1942 zostal nezvestným. Ďalší osud vojaka nepoznáme celý. Objavil sa v hodnosti vojaka 590. (86.) zdravotnícko-sanitárneho práporu, zo stavu ktorého ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti po chorobe. Pochovali ho v Petrovej Vsi na občianskom cintoríne.