František Víťazoslav Sasinek (1830 - 1914), Skalica

Narodil sa v Skalici. Študoval na gymnáziách v Skalici a Solnoku. V roku 1846 vstúpil do kapucínskeho kláštora v bratislavskom Novom meste a v roku 1853 bol vysvätený za kňaza. Sasinek v tomto období zložil básne, ktoré sa po zhudobnení stali súčasťou katolíckeho spevníka. V roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a stal sa profesorom banskobystrického gymnázia. Od roku 1869 bol tajomníkom MS a presťahoval sa do Martina. V tom období bol už známym historikom. V roku 1875 bola MS úradne zatvorená, Sasinek odišiel do Skalice a začal vo vlastnej réžii vydávať Slovenský letopis (6 ročníkov). V rokoch 1882 až 1892 žil v Prahe. Zomrel v nemocnici v Štajerskom Hradci, pochovali ho na cintoríne milosrdných bratov v Kainbachu.

Myšlienka, aby ostatky F. V. Sasinka boli prenesené do Skalice, bola prvýkrát verejne prednesená Pavlom Žiškom pri odhalení pamätnej tabule na rodnom dome Sasinka v roku 1926. Ujal sa jej hneď aj skalický magistrát, ktorý ešte v nasledujúcom roku odložil na tento účel 10 tisíc korún. Rovnakú čiastku doložil v roku 1928, 1929 a 1930. Z nich 20500 bolo určených na pamätnú tabuľu (200 x 140 cm) z patinovaného bronzu, ktorú zhotovil sochár Ladislav Šaloun. Ostatky F. V. Sasinka boli exhumované 10. júna 1930 a nasledujúci deň boli prevezené do Skalice. 15. júna 1930 po ich uložení do hrobky v kaplnke sv. Anny bola odhalená pamätná tabuľa na kaplnke. Je na nej historikov reliéf a verše Vladimíra Roya.

 

Alojz Kolísek (zost.): František Víťazoslav Sasinek, Skalica 1930, str. 94-100

powered by contentmap
QR Code

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave