Alexander Boleslavín Vrchovský (1812 – 1865), Skalica

 A. B. Vrchovský sa narodil v Skalici v zámožnej rodine. Od roku 1834 na štúdiách práva vo Viedni sa pod vplyvom poľských študentov stal uvedomelým Slovanom. Z Prešporku sa snažil vytvoriť centrum slovenského národného života, dá sa povedať, že sa tu popri Ľ. Štúrovi stal v roku 1837 druhou rozhodujúcou osobnosťou. Bol známy aj pomerne citlivým postojom k sociálnej nerovnosti. Ešte v tom istom roku si v Pešti si otvoril advokátsku kanceláriu. Ako koncipientom tam poskytol zamestnanie J. Kráľovi, J. Franciscimu, Š. M. Daxnerovi ale aj maďarskému spisovateľovi M. Jókaymu. Jeho radikálne slovenské povedomie sa postupne umiernilo a prestal zasahovať do slovenského spoločenského života. Nie je známy jeho postoj v revolučných rokoch 1848-1849. Neskôr sa dostal do veľkých ťažkostí pre nesvedomité spravovanie zverených finančných prostriedkov. Riešil to samovraždou. Jeho telo vyniesol Dunaj 16. mája 1865 na breh pri samote Puszta Csenke (chotár obce Mužla?) neďaleko Ostrihomu, kde bol dočasne pochovaný. V jeseni toho roka previezli jeho pozostatky do obce Vácduka, kde žila jeho rodina.
V Skalici pred ZŠ pri Zelenom moste má Alexander Bohuslavín Vrchovský odhalený skromný pamätník, na ktorý prispela Matica Slovenská. Jeho autorom je sochár a reštaurátor Ján Patka.

 

František Buchta: Prínos A. B. Vrchovského k rozvoju slovenského národného hnutia v prvej polovici 19. stor., in: Zborník Záhorského múzea v Skalici II., Skalica 1971, str. 43-49

powered by contentmap
QR Code

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave