Ľudovít Štúr - pamätník na cintoríne, Modra

Ľ. Štúr zomrel po zranení 12. januára 1856.
Na Štúrovom hrobe nebol dlho žiadny náhrobok, len krík ruží. Verejnosť bola vyzvaná k zbierke na jeho náhrobný pomník Pavlom Dobšinským v roku 1859. Od nasledujúceho roka prebiehala zbierka, ktorú pri svojom založení v roku 1863 prebrala Matica slovenská. Tá v roku 1872 z vyzbieraných 1300 zlatých vyčlenila 600 na náhrobný pomník a zvyšok uložila ako základinu na podporu slovenských študentov. Pomník dali zhotoviť do Prešporka kamenárovi Feiglerovi. Ten ho vyrobil z troch kusov, samotný pylón z kararského mramoru a podstavcové kubusy z marmarského mramoru. Evanjelický farár Daniel Minich ich 25. novembra 1872 priviezol do Modry a druhý deň pomník osadili nad Štúrovym hrobom. Kovanú ohrádku od miestneho zámočníka Jozefa Bakoša k nemu pridali 28. novembra. Osadenie pomníka sa vykonalo bez akejkoľvek sprievodnej slávnosti.
V roku 1948 sa z podnetu Ladislava Novomeského, povereníka SNR, začali prípravy na prebudovanie Štúrovho hrobového miesta. Vo vypísanej súťaži uspel projekt sochára Jozefa Kostku a architekta Milana Škorupu. Zhotovenie nového pomníka sa ale zdržalo. Pri veľkolepých oslavách storočnice úmrtia bola nad upraveným hrobom umiestnená len maketa diela J. Kostku. Odhalenie pomníka v podobe mladej ženy, evokujúcej Slovenskú jar, sa konalo 26. júna 1964. Pomník z bronzu odliali v Prahe. Veľkoryso upravené hrobové miesto zaberalo väčšiu plochu, boli na ňom zrušené niektoré staršie hroby. Popri Štúrovom hrobe boli ponechané len hroby jeho brata Karola a Pavla Zocha. Pôvodné náhrobníky presunuli k plotu cintorína. V roku 2015 prebehla obnova Štúrovho hrobového miesta, pri ktorej boli objavené náhrobné tabule richtára Jána Jurenáka a manželky.

 

Oľga Pavúková: Modra Ľudovíta Štúra, Modra (1984?), str. 31-33

contentmap_plugin

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave